Brankári nemusia chytať v žiadnom klube, ani byť registrovaní. Dvere majú otvorené všetci, a dokorán. Pomôcky zabezpečil z vlastnej kapsy, vo voľnom čase lemoval ihrisko. „Ešte dokúpim lopty a mor ho drieť,“ dodal Václav Poništ.

Jediný na vlastnú päsť?
Kedy a kde? Na Klubine, pondelky a štvrtky o pol šiestej, za dažďa i snehu, ba aj keby ihrisko rekompenzovali krtince, vraj. A premiéra? Prvý pondelok po Veľkej noci – 25. apríla.
„Beriem všetko, od 7-ročného decka po 40-ročného chlapa,“ odvetil 29-ročný brankár-usporiadateľ vekovým kategóriám.
„Nápad mám v hlave už od šestnástich, len som to nemal odvahu rozbehnúť. Niečo som už skúšal aj za môjho pôsobenia v Krásne. Urobil si trénerský kurz, absolvoval rôzne kempy a chcem pokračovať ďalšími. Dokončiť licenciu, nech to má grády,“ precizovala jednotka Staškova.
„V okrese nie je nik, kto by brankárov školil na vlastnú päsť, tak predsa musím byť prvý. Možno trénujú v Turzovke alebo Makove, viem o Kysuci, no to je v rámci klubu. Minimálne na Bystriciach, od Krásna vyššie, niečo podobné neorganizuje nikto.“
Čo systém a ako to bude vyzerať, ak príde, povedzme, 10 chlapcov? „Desať je ideál, na Klubinu sa nás aj tak viac nepomestí,“ zaškľabil sa „no samozrejme, ak bude záujem, nie je problém vytvoriť viac skupín. Ja budem trénovať takisto, vždy ukážem cvičenia. Keď opisujete len slovne – obkroč kužeľ, rýchle nohy, loptu do prstov, výskok na méte a prudká do zeme – je to fajn, no nie každý rozumie, lebo nikdy brankársky tréning neabsolvoval.“
„Kysuce vypestovali hodne futbalistov. Samozrejme, teraz netvrdím, že idem vychovávať profesionálov. Len prestrieť možnosť tým, ktorí chcú a nemajú kde, a tak latku pošuchnúť trošku vyššie. S úsmevom na perách spotiť tričká, oprášiť rukavice a učiť sa jeden od druhého. Predsa len, ak žiaci alebo dorastenci nepoznajú základy, nikto im nevysvetlil ako chytiť loptu, niekde nastala chyba,“ udal dôvod novinke kysuckých pľacov.
.