KYSUCE. Kysucké európske informačné centrum chvíľami pripomínalo včelí úľ. Spleť rôznych jazykov, angličtinu, ruštinu aj ukrajinčinu bolo počuť vo všetkých izbách. Dobrovoľníci z mnohých krajín sveta, ktorí v centre pracujú, zorganizovali stretnutie pre ľudí, ktorí opustili svoje domovy zo strachu pred vojenským konfliktom na Ukrajine. Do Kericu, ako ho mnohí poznajú, prišla podvečer viac ako stovka utečencov, prevažovali mamičky s malými deťmi.
„Chceli sme vytvoriť priestor na stretnutie všetkých obyvateľov Ukrajiny na území okresu, ktorí utiekli pred hrôzami vojny. Aby sa navzájom spoznali, mohli si vymeniť informácie, aspoň trochu sa tu cítili ako doma a našli svojich krajanov, nadviazali kontakty. S takouto účasťou sme však nepočítali,“ prezrádza na úvod Miriam Petríková z mládežníckej organizácie Keric.
“Najskôr sme premýšľali, že by sme ostali. Nevedeli sme, ako sa celá situácia vyvinie. Keď sme však o niekoľko dní počuli, že začalo ostreľovanie, neváhali sme. Dovtedy si to nedokážete pripustiť, kým vám nezačnú nad hlavami lietať rakety.
„
Doklady, škola, práca
Na stretnutie, ktoré sa konalo v stredu 16. marca, prišla aj 29-ročná Aljona. Pochádza z Kyjevskej oblasti. Po trojdňovej únavnej ceste sa ocitla na Kysuciach. Pricestovala so svojím osemročným synčekom, jedným batohom a taškou, do ktorých si zbalila celý svoj doterajší život. Ubytovanie našli v Oščadnici. Na Kysuciach chce ostať, kým sa vojna neskončí. Starať sa o svoje dieťa, nájsť si prácu.
Vodiči značku na Živčákovú ignorujú, autá mimo cesty vyťahujú hasiči Čítajte „Viac sme nestihli. Nikto z nás nepredpokladal, že sa stane to najhoršie. A to najcennejšie som si doniesla na rukách, môjho synčeka. S klbkom bezcenných bankoviek, v neznámom prostredí, nikoho nepoznáte, neviete čo s vami bude,“ hovorí Aljona o svojom osude.
