Padá ruka dole stehnami,
medzi štyrmi stenami.
Stená mi
do ucha.
Zápal citov nával,
porucha.
Zlomenina srdca, fraktúra,
dlhy na svedomí, faktúra.
Dlžíme minulosti
mínu zlosti,
hádžu zas medzi nás.
Havrany pyšne sediace vysoko
na dráte naťahujú siete
sociálne, kde nás lapajú,
pritom sa smejú.
Zlo z lietadiel
opäť do éteru sejú,
ľudia pestujú vo vnútri,
nervózni umierajú.
Slzu utri.
Mínu zlosti
hádžu zas medzi nás,
roztrieštení na dva tábory,
bijúci sa pravde navzdory,
naprogramované mienok nádory,
bombardujúci sa navzájom.
Názory na prenájom
požičiavame
a za ne
nevedomky berieme do rúk zbrane.
Ľudia prichádzajú k domom bráne,
hore ruky, hore dlane.
Bezbranné duše zabíjame
ich aj v nás,
zapíjame víťazstvo,
keď sme zradili seba.
Stratili pohľad triezvy,
pokorili našu pokoru,
dvere zatvorili dokorán.
Krúži nad hlavami kormorán,
zákonom chránený,
Sťahuje sa do teplých krajín, k nám,
bo cíti, že to vrie dusná atmosféra.
Vyhráža sa zbraňami,
jadrovými.
Kľudne, neprežije ani stratosféra,
hašterivé krkavce vyhlasujú
vojnu.
Mobilizáciu ľudu svojmu,
vyhladujú cely národ,
z úrodných polí sa stanu mínové,
z úrodných polí sa stanu bojové,
a tam, kde sedliak šiel na mulici,
rozťahujú sa bojové milície.
Len buchot a strach túla sa po ulici
a havrany sa opäť smejú na dráte
ostnatom.
Nezáleží im na ľuďoch.
Len na tom ich podstatnom,
peniazoch.
Ide ide dole dedinou,
konvoj berie ženám
dedkov, otcov i synov
verbujú.
Do rúk zbraň,
vlasť ty bráň!
Kráčaj dole pešinou,
s vyholenou plešinou
a vraždi bratov v Bohu,
synov, otcov, takých ako ty nevinných,
bez udania dôvodu.
Porážku utrpia len chudáci,
ostanú s deravou podrážkou.
Po krvavej pôde,
päty krv pijúcu,
spätí so zemou, no už vysoko nad ňou alebo pod ňou.
To už na nich niet
a minimálne tisíc liet
budú následky.
Vojna - každý prehrá.
Pozitívne výsledky
Žiadne,
len straty.
Vojna význam odjakživa tratí,
vykoľajení ľudia mimo tratí,
víťaz a či porazený,
kolo jedného stolu.
V tej istej zostave
pekne pospolu,
vojnu ako začali,
tak aj skončia
a do mierových vôd opäť skočia.
A z milión obetí,
dvoma krvavými dlaňami,
mier zapečatia…
Dobra už je málo,
havrany sa len zlom živia,
a tak buďme dobrý kým môžeme,
kým sme živí,
Vy i ja...
V. K.
Všade kam zájdeš pre nádej, nájdeš len mládež, nie peniaze. (zdroj: Samuel Stepek)
Autor: Viliam Kubla
