KYSUCE. Choroby obehovej sústavy sú dlhodobo najčastejšou príčinou úmrtí. Táto skutočnosť sa netýka len našej krajiny, ale trápi aj vyspelú Európu. Môže za to, predovšetkým, nezdravý životný štýl. Pritom až 80 percent z týchto chorôb je odvrátiteľných. Slovensko je v rebríčku úmrtí na srdcovo-cievne choroby na jednom z posledných miest v Európskej únii.
Lekár Štefan Farský je národným koordinátorom kardiovaskulárnej prevencie. Cesta znižovania počtu pacientov je podľa neho najideálnejším riešením. Ľudí informuje, ako zmeniť životný štýl, aby tak vylepšili svoje zdravotné vyhliadky.
Zároveň navrhol aj niekoľko riešení pre pacientov po infarkte, PCI (ľudovo prefuk) alebo bajpase. Skúsený odborník, ktorý pôsobí v Žiline, Martine či na Kysuciach verí, že pomocnú ruku podá i štát.
Ochorenia obehovej sústavy sú globálnym problémom. Čo ich najviac spôsobuje?
V prvom rade fajčenie, čo je individuálne najsilnejší rizikový faktor. Ďalej vysoký krvný tlak a tiež nadmerné množstvo cholesterolu. Zabudnúť nemôžeme ani na ďalšie faktory – váha, obvod pása, kvalita spánku, zvládanie stresu alebo aj znečistenie vzduchu.
Štefan Farský v rozsiahlom rozhovore vysvetľuje
- Prečo sú súčasné preventívne prehliadky len formálne a nedostačujúce
- Prečo presadzuje systém HeartScore a o čo ide
- Ako by riešil prevenciu najohrozenejších pacientov po bajpasoch či prefuku
- Ako sa poisťovne a ministerstvo stavajú ku kardiovaskulárnemu stacionáru, ktorý vybudoval v Martine
- Prečo je jediná cesta na riešenia krízy v zdravotníctve zdravší národ
- Prečo tvrdí, že je "otrasné" pracovať v súčasnom systéme a že kvôli nemu zdravotníci odchádzajú
- Prečo sa nič nezmení, ani keby na Slovensku vybudovali nové nemocnice
- Za čo a ako by odmeňoval pacientov
Viac než tretinu Slovákov trápi obezita. Akú úlohu zohráva v tomto smere?
Ide o najsilnejší rizikový populačný faktor. Je neskutočné, koľko ľudí má nadváhu. Obezita je populačne, vzhľadom na svoj enormný výskyt, nebezpečnejšia ako fajčenie. Pritom muži by mali mať obvod pása maximálne 102 centimetrov a ženy 88 cm. Najlepšie je, keď muži majú len do 94 cm a ženy do 80 cm. Realita je ale často úplne iná.
Prečo je dôležitejšia prevencia ako samotná liečba?
Už v 60-tych rokoch minulého storočia vo Fínsku zistili, že pokiaľ sa do zdravotníckeho systému zaradia zmeny životného štýlu, tak je to ďaleko efektívnejšie a účinnejšie ako investícia do nových liekov či technológií.
Lenže u nás sa o tom málo hovorí a málokto o tom vie. Ani jeden doterajší minister zdravotníctva ako keby o tejto možnosti nepočul a ani sme nevideli, že by sa podľa nej správal. Ľudia nám zbytočne umierajú, pretože zdravotnícky systém je zle nastavený.
Hluk zo železničnej trate robí ľuďom v Čadci zo života peklo Čítajte V prvom rade ale musia ľudia myslieť na seba a prevenciu. Čo im odporúčate?
Ako hlavné jedlo zaradiť do jedálnička zeleninu, lečo, špenát, strukoviny či brokolicu. Aspoň dva až trikrát do týždňa. V ďalšie dni zasa hydinu alebo ryby. Pozor na smotanové jogurty. Sú kaloricky veľmi silné a zvyšujú cholesterol.
Ľudia by mali sledovať obsah nasýtených mastných kyselín na sto gramov produktu. Za deň by sme ich mali skonzumovať maximálne 25 gramov. Lenže na Slovensku to nikto ľuďom nevysvetlí, pričom množstvo „odborníkov“ sa tvári ako výživoví poradcovia.
KTO JE ŠTEFAN FARSKÝ?
Kardiológ Štefan Farský vedie Kardiologickú a internú ambulanciu, Centrum pre obezitu v Žiline, pôsobí aj v Martine a v Oščadnici na Kysuciach. Je národný koordinátor kardiovaskulárnej prevencie pre Slovensko v rámci Európskej kardiologickej spoločnosti.
Vďaka Európskej únii je na každom balenom produkte obsah nasýtených mastných kyselín na 100 gramov hmotnosti uvedený na etikete. Pritom z nasýtených mastných kyselín vzniká LDL-cholesterol (tzv. zlý). Pozrite sa na také müsli. Má okolo päť gramov nasýtených mastných kyselín, pritom obyčajné vločky nula alebo jeden gram. Čiže, aj keď sa snažíme stravovať zdravo, mnohé produkty nie sú pre nás veľmi prospešné.
Odporúčam skonzumovať pol kila ovocia alebo zeleniny denne. Ešte viac sa prikláňam k zelenine, ktorá má menej kalórií. Navyše, niektorí konzumenti majú po sladkom ovocí problémy s trávením. Kvasí im v bruchu a spôsobuje nafukovanie.
Mimoriadne dôležitý je pohyb, ktorý ale mnohí zanedbávajú. Akú úlohu zohráva fyzická aktivita pri srdcovo-cievnych chorobách, respektíve, pri prevencii?
Pohyb je úžasný ochranný faktor. Človek by mal pravidelne cvičiť, trénovať a riadne si „zamakať“. Nestačí len prechádzka so psom. Ideálne je ísť trikrát do týždňa aspoň na trištvrte hodinu hore kopčekom. Musí ísť o tréning, aby sa človek zapotil. Odporúčam 150-300 minút aeróbnej aktivity týždenne.
Ako doplnok môže byť aj posilňovanie. Dokonca aj pri vysokom krvnom tlaku je povolené posilňovať. Samozrejme, ak je dobre liečený. Ak chcem znížiť hmotnosť, schudnúť, ideálne je čiastočné hladovanie. Čiže osem hodín jesť a šestnásť nie. Životný štýl, zvládanie stresu, stravu či pohyb vieme nastaviť.
Zabrániť vzniku chorôb pomáhajú aj preventívne prehliadky. Vy presadzujete systém HeartScore. O čo ide?
