KYSUCE. Za 39 dní ruskej invázie na Ukrajinu už zaznelo veľa slov a fráz. Niektoré múdre, prajné, vtipné, iné zlé, nenávistné. Spoločnosť akoby sa opäť rozdelila na dva tábory.
Zaznievajú hlasy tých, ktorí sú proti pomoci a niekedy až agresívnym spôsobom útočia na všetkých, ktorí sa ju snažia poskytnúť.
Keď prišli ukrajinské deti prvýkrát do školy, celá trieda začala tlieskať Čítajte "Zrazu sa covid stratil? Prečo utečenci nemajú rúška? Zrazu sa peniaze na pomoc Ukrajincom nájdu, keď bolo treba pomôcť Slovákom, nemal kto. Cez hranice k nám prúdia tisíce asociálov, čo sa neprispôsobia." Takéto reakcie sa kopia hlavne na internete.
Z odborníkov v oblasti medicíny sa zo dňa na deň stali renomovaní odborníci na zahraničnú politiku. Veď čo, na Slovensku je to proste tak. Žijeme v časoch, kedy každý môže byť „odborníkom“ v akejkoľvek oblasti a dokonca vo viacerých sférach súčasne.
Aj keď nie je veľmi príjemné tieto komentáre čítať, na Kysuciach sa stále nájdu ľudia s dobrým srdcom, ktorí denne pomáhajú vojenským utečencom z Ukrajiny a vážnosť tejto situácie im nie je ľahostajná.
