Príchod jari naši predkovia oslavovali už od nepamäti. Jedným z najstarších pohanských zvykov na našom území bolo aj vynášanie a utopenie Moreny. Jej vynesenie malo zabezpečiť definitívny odchod zimy a vítanie jari, vypudenie negatívnych síl z chotára, vrátiť požehnanosť vegetácie, fyzickú silu zeme, dosiahnuť znovu oživenie prírody.
Veľkonočné dielne aj svet fantázie, bohatý apríl v Kysuckom múzeu Čítajte Pre návštevníkov a deti bol pripravený workshop s prednáškou, počas ktorého si mohli s folkloristkou Zuzkou Zuzčákovou Gacíkovou vyrobiť malú Morenku podľa svojej fantázie.
„Hoci počasie nenasvedčovalo, že by sa zima chystala odísť detský spevácky súbor Nezábudka zo Zborova nad Bystricou za spevu poobliekal Morenu a v sprievode s ňou prešiel naprieč skanzenom,“ informovala Miroslava Jančulová z Kysuckého múzea.
Dievčence Morenu vyzliekli z kroja, zapálili, hodili do tečúcej vody a zahádzali kameňmi. (zdroj: Kysucké múzeum)Ako uvádza etnológ Kysuckého múzea Pavol Markech, ľudia v domoch s napätím vyzerali, kedy „moreňárky“ zazrú v oknách chalúp.
„Ešte predtým sa najedli, aby získali silu pred chorobami, ktoré mali odísť spolu s Morenou (Marmurienou, Smrťou). Najväčším nešťastím bolo, ak by Morenu, ktorú niesli v čele sprievodu otočili čelom k hospodárstvu, to by znamenalo nešťastie a choroby pre celé hospodárstvo i jeho obyvateľov. Preto figurínu niesli pomedzi domy otočenú priamo, smerujúc na koniec dediny, či chotára k potoku,“ uviedol etnológ.
„Dievčence Morenu odniesli k Chmúrovmu potoku a tam ju po jej poslednej tancovačke vyzliekli z kroja, zapálili, hodili do tečúcej vody a zahádzali kameňmi. „Torzo figuríny odplávalo spolu so zimou, ktorá stratila všetku svoju moc. Tak bol starý slovanský rituál dokonaný,“ dodal Pavol Markech.
Folkloristi na záver návštevníkom pripomenuli starý zvyk, ktorý sa robieval na Kvetnú nedeľu.
Výstava v Kysuckom múzeu pripomína 150 rokov Košicko-bohumínskej magistrály Čítajte „Nosievali sa rozkvitnuté vetvičky ozdobené stuhami a vajíčkami. Dievčatá po dedine rozdávali bahniatka, starším ľuďom zaspievali a zatancovali. Vlastne tak privolávali letko,“ vysvetlila Janka Fojtíková, vedúca Detského folklórneho súboru Nezábudka.
Morena skončila v Chmúrovom potoku (zdroj: Kysucké múzeum)Okrem uvedeného programu si všetci mohli pozrieť počas celého dňa výstavu Morien z Bystrickej doliny.
„Výstavu sme pripravili v spolupráci zo ZŠ s MŠ Zborov nad Bystricou, ZŠ s MŠ Klubina a ZŠ s MŠ Nová Bystrica –Vychylovka. Každý návštevník sa mohol zapojiť do ankety o najkrajšiu Morenu a dať hlas tej, ktorá sa mu najviac páčila. Všetky boli naozaj veľmi krásne, ale najviac hlasov získala Morena, ktorú vyrobili žiaci zo ZŠ s MŠ Zborov nad Bystricou,“ uzavrela Jančulová.
Korňa: Náučný chodník ma doviedol do raja, kávu som si vychutnala v štýlovom bufete Čítajte
