O pár dní, 9. apríla 2022 by bol čadčiansky rodák, bývalý aktívny športovec, reprezentant Československa, majster športu, tréner a veliteľ Armádneho strediska Dukla Banská Bystrica, brigádny generál Ivan Čierny oslávil 84. narodeniny.
Žiaľ, už sa tak nestane. Zomrel náhle v stredu 6. apríla. Ivan Čierny patril k tým, ktorí sa radi hlásili k rodnému mestu. Čadcu i Kysuce preslávil ešte v dorasteneckom veku svojimi výkonmi v rôznych športových odvetviach, kým sa nenašiel v ľahkej atletike. Postupne sa prepracoval na slovenského a československého reprezentanta a rekordéra vo viacboji a v behu na 110 m cez prekážky.
Solidarita prekonáva temnotu. Burzoblška ponúkla utečencom to, čo práve potrebujú Čítajte "Máme v živej pamäti naše nedávne milé a vzácne stretnutia, oslavu jeho 80-tky i udelenie najvyššieho vyznamenania, Čestného občianstva mesta Čadca, ktorým mu bola vyjadrená úcta a poďakovanie za jeho mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja športu v roku 2019. Sme mu vďační aj za jeho sústavnú angažovanosť, spoluprácu, pomoc a podporu pri investičných aktivitách mesta v oblasti športu, v ostatnom čase aj za vybudovanie nového atletického oválu na čačianskom štadióne," uviedol primátor mesta Čadca Milan Gura.
Brigádny generál vo výslužbe Ivan Čierny (vľavo) a primátor Čadce Milan Gura. (zdroj: mesto Čadca)Podľa jeho slov sa Ivan Čierny vracal do Čadce najmä počas najväčšieho športového sviatku – Kysuckého maratónu, ale aj pri ďalších podujatiach, ktoré boli spojené s olympijským hnutím na Slovensku. Nechýbal ani na pravidelných podujatiach Spolku priateľov Čadce, ktorého bol dlhoročným členom a podporovateľom.
"Brigádny generál vo výslužbe Ivan Čierny sa svojimi športovými výkonmi a aktivitami, ale aj celým svojim životom a osobnostným postojom výrazne zaslúžil o pozitívne zviditeľnenie Čadce, Kysúc a šírenie ich dobrého mena doma i vo svete. Bolo pre nás cťou s ním spolupracovať, bol skutočným priateľom nášho mesta a našich občanov. Zostane navždy v našich spomienkach," uviedol primátor mesta Čadca.
Najdrahší liek na svete zachránil Eliške život, malá bojovníčka sa postavila na nohy Čítajte Rodáci ho vyhlásili za Kysuckú športovú osobnosť a v januári 2018 prezident SR plukovníka Čierneho mimoriadne vymenoval do hodnosti brigádny generál vo výslužbe. Slovenský olympijský výbor ocenil dlhoročné zásluhy Ivana Čierneho v slovenskom športe aj olympijskom hnutí v roku 2006 prijatím za čestného člena SOV, s čím bolo spojené aj udelenie Zlatého odznaku SOV, a v roku 2007 udelením Strieborných kruhov SOV. Za celoživotné pôsobenie v duchu fair play dostal výročné ocenenie SOV za rok 2014 – Cenu Jána Popluhára.
Prezident Andrej Kiska ocenil jeho zásluhy o rozvoj vojenského športu. (zdroj: TASR)Ivan Čierny trénoval desiatky atlétov, jeho zverencami boli špičkoví šprintéri Vladimír Janček, Dušan Šváby, Zdeněk Kojan, Martin Pelach, Ladislav Latocha, Ján Tomko, Dušan Malovec, z prekážkárov Eduard Longauer, Július Ivan, Jan Těšitel či Eugen Laczo – po titule Majster športu získal ďalší: Zaslúžilý tréner. V roku 2020 ho Slovenský atletický zväz uviedol do Siene slávy slovenskej atletiky.
Onkológ: V sedemdesiatich percentách prípadov sa dá rakovine predísť stravou Čítajte Kto bol gen. Ivan čierny
Rodák z Čadce (9. 4. 1938) sa ako študent dubnickej priemyslovky, ktorý dochádzal na tréningy do Žiliny, sa venoval skokom, ale kouč Ladislav Berger ho preorientoval a v dvadsiatich sa stal majstrom Slovenska 1958 na 110 m prek. (15,8). Narukovať mal do Dukly Praha, odvelili ho však do Hraníc, odtiaľ do poddôstojníckej školy a do Dukly Lipník. Neskôr znova behal za Dynamo Žilina a v r. 1962 už ako zverenec Jozefa Franka zabehol slovenský rekord 14,3 (v Tatabányi aj 14,2, nebyť vetra, bol by to čs. rekord) a získal prvé z 5 strieborných medailí na čs. šampionátoch (110 a 200 m prek.) i nomináciu na ME do Belehradu (čas 14,6 s vetrom stačil na 15. miesto).
V roku 1965 ho zlákali do Třinca, ale ďalej ho trénoval Franko: klubu TŽ pomohol do I. ligy, behal zaň aj šprinty a skákal diaľku. Jeho hlavnej disciplíne kraľovalo „trio Č“: Čečman, Černošek a Čierny. Kysučan sa čs. titulu dočkal až v záverečnej třineckej sezóne: na šampionáte 1969 v Považskej Bystrici ako 31-ročný vpadol do cieľa v „mŕtvych pretekoch“ s Františkom Slavotínkom v čase 13,9 – pod 14 s bežal ako prvý Slovák, no v drese českého klubu. Veselského slovenský rekord 14,4 (1957) zlepšil oficiálne iba na 14,3 (1962), hoci reálne o pol sekundy. Zakrátko vyhral konkurz na trénera šprintov a prekážok v banskobystrickej Dukle – mal riadiaci talent, vojenskú školu, dokončil FTVŠ a spravil veľkú kariéru. Povýšili ho na šéftrénera (1971 – 1975), zástupcu veliteľa pre šport (1975 – 1980) a po anabáze s futbalovou Duklou, ktorú s trénerom Adamcom vrátili do I. ligy, prevzal v roku 1990 funkciu veliteľa strediska, v ktorej vydržal vyše 11 rokov. Ministrovi obrany pred OH 1996 povedal, že zloží funkciu, ak nikto z Dukly nezíska medailu: Gönci vystrieľal bronz a keď Martikán v perejach rieky Ocoee vypádloval zlato, vleteli si s Máriou Mračnovou, šéfkou výpravy, do náručia.
