ČADCA. Okresné mesto oslávilo najväčšie kresťanské sviatky veľkonočnými trhmi inšpirovanými folklórom, tradíciami, ľudovými remeslami a dekoráciami prevažne zameranými na tematiku jari či veľkonočných sviatkov.
"Samozrejme z toho máme radosť. Dokonca aj počasie sa umúdrilo a my sme opäť urobili tie klasické predveľkonočné trhy. Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, sviatkom vzkriesenia Ježiša Krista, no zároveň si pripomíname príchod jari a tieto trhy sú spojené aj s jarou," povedala riaditeľka Domu kultúry v Čadci Ľubica Kullová.
Krajské kolo SOČ prebehlo opäť dištančne Čítajte Vyrobené tradičnými technikami
Na Palárikovej ulici predviedli v priamom prenose svoje umenie pletači korbáčov, maliari kraslíc, majstri kováči, kožkári a ďalší remeselníci. Trhy ponúkli Kysučanom rôzne ozdoby, výrobky z prútia, dreva, tkané koberce, či šperky. Našťastie stále existuje mnoho výrobcov, ktorí zachovávajú tradičné techniky zdobenia alebo ich citlivo modernizujú. Škoda len, že veľa výrobcov nemá nasledovníkov.
Remenár Ondrej Sabela z Turzovky. (zdroj: Pavol Stolárik)Ondrej Sabela, rodák z Turzovky, sa už 25 rokov venuje remenárstvu. Člen cechu historických remesiel prezentuje svoje výrobky doma i v zahraničí. Venuje sa najmä výrobe opaskov, kapsičiek, nátepníkov, púzdier či mosadzných praciek.
"Remeslu sa venujem od svojich siedmich rokov. Jarmoky a podujatia sú pre remeselníkov veľmi dôležité, pretože zažívajú priame reakcie kupujúcich, čo je podnetné aj pre ich ďalšiu tvorbu. Pre návštevníkov je to zasa komunikácia s výrobcom a možnosť výberu. Okrem toho majú aj príležitosť na stretnutia s ostatnými remeselníkmi na podujatiach, výmenu skúseností. Zámerom nášho cechu je nielen propagácia ľudových remesiel, ale aj udržiavanie a oživovanie tých zanikajúcich,“ vyjadril sa remenár Ondrej Sabela.
Morenu tento rok utopili v Chmúrovom potoku Čítajte Maľované, lepené, s rôznymi motívmi
Neodmysliteľným symbolom sviatkov Veľkej noci sú zdobené vajíčka. Farbenie a zdobenie škrupiny vychádza zo starobylej predstavy o vajci ako symbole života a rastu. Samotné farbenie a nanášanie znakov na povrch vajca malo pôvodne zabezpečiť posilnenie jeho magickej sily. S najčastejšími technikami, ktorými sa zdobili kraslice, sa mohli návštevníci trhov zoznámiť a priamo od výrobcov si ich aj kúpiť. Veď veľkonočné vajíčka, sú ako jeden z významných symbolov tradičného ľudového umenia aj jarného oživenia prírody.
Eva Bebčáková a Ján Stopjak pri zdobení kraslíc (zdroj: Pavol Stolárik)So zvláštnou technikou zdobenia kraslíc pracuje Ján Stopjak z Kysuckého Nového Mesta, rodák z Oravy. Kraslice oblepuje slamovými ozdobami už tridsať rokov.
„Je to technika, do ktorej som sa zamiloval. Kvalitné remeselné produkty sa musia držať starých techník a používať pôvodné materiály. Ja používam čisto prírodné materiály, ekologické farbivá. Aj keď som vyučený kováč, kraslice mi prirástli k srdcu a je to úžasný relax, hoci je to zložitá piplavá práca. S jedným vajíčkom sa babrem aj niekoľko hodín,“ vysvetlil ľudový výrobca.
Výstava v Kysuckom múzeu pripomína 150 rokov Košicko-bohumínskej magistrály Čítajte Medzi remeselníkmi sme stretli aj známu martinskú majsterku ľudovej umeleckej výroby Evu Bebčákovú. 70-ročná bývalá učiteľka na Základnej umeleckej škole sa venuje zdobeniu vajíčok štyridsať rokov.
„Ku Kysuciam mám veľmi pekný vzťah. Často tu trávim čas na chalupe mojej dcérky v Zákopčí. Som veľmi kreatívna, robím aj vyslovene ľudové námety, ktoré som si dohľadala v archívoch, obľubujem kvetinkové vzory, náboženskú tematiku. Techniky zdobenia kraslíc učím aj Slovákov žijúcich v Kanade, organizujem rôzne tvorivé dielne. Vychovala som si celú generáciu detičiek, ktoré milovali rozšírené vyučovania na ľudovú nôtu," uviedla Eva Bebčáková
Veľkonočný trh bol obohatený aj o ponuku syrových produktov, medoviny, či iných gastronomických pochúťok.
Husličky, trávnice aj vynášanie Moreny
O dobrú náladu počas trhov sa postaralo Kysucké kultúrne stredisko. Do uška prítomným zahrali ľudové hudby Starejší a Tomčalovci, zaspievali ženy Vrchárky a s programom sa predstavila aj Detská folklórna skupina Bukovinka.
Morena odplávala dolu riekou Kysuca. (zdroj: Pavol Stolárik)Spestrením veľkonočných trhov bol ľudový sprievod - Vynášanie Moreny, ktoré sa spája so sviatkami Veľkej noci a s príchodom jari. Program pod názvom Morena, Morena, pripravil Detský folklórny súbor Kelčovan. Krojovaný sprievod začal v popoludňajších hodinách pri dome kultúry, odtiaľ smeroval cez Matičné námestie, Palárikovu ulicu, Námestie slobody ku Kysuckému múzeu, kde bola z blízkeho mosta vhodená do Kysuce horiaca Morena - handrová bábka v životnej veľkosti, vynášaním ktorej v minulosti vyjadrovali ľudia svoju túžbu skoncovať so zimou a zároveň ňou privolávali očakávanú jar.
"Hotovila sa zo slamy, ktorou sa obalil drevený kríž, a obliekla sa do miestneho odevu. Spievajúce dievčatá ju nosili po dedine, za dedinou ju rozobrali alebo spálili, roztrhali, hodili do vody, zahádzali kamením a s krikom bežali späť do dediny. Podľa poverových predstáv sa vynesením a zničením Moreny mala magicky privolať jar a skoncovať s obdobím nedostatku. Aj v tomto mestskom prostredí sa snažíme zachovať pre ľudí tento nesmierne silný symbol, ktorý dáva perspektívu pre človeka, že bude lepšie. Je to silným symbolom aj v týchto dňoch," vysvetlil vedúci folklórneho súboru Pavol Kužma.
Veľkonočné dielne aj svet fantázie, bohatý apríl v Kysuckom múzeu Čítajte
