Ako uvádza etnograf Kysuckého múzea Mgr. Pavol Markech, mágia lásky, života sa od staroveku spája s mesiacom máj, v ktorom sa jarné ľudové obyčaje prelínajú s príchodom letného obdobia.
"Magická funkcia stromov a zelene, prinášajúca nový život a zdravie v ľudovej tradícii, sa postupne logicky spojila s cirkevným obradoslovím, v ktorom má zeleň rovnako vysoko obradný význam,“
Máje stavali potajomky
Ako jeden z najvýraznejších prejavov sa preto po stáročia udržiavalo v predvečer 1. mája stavanie vysokých stromov – májov slobodným dievčatám zo strany mládencov po kysuckých dedinách a pľacoch. Mládenci ich stavali pôvodne potajomky v noci pred 1. májom.
Stavanie mája - FS Drevár. (zdroj: Kysucké múzeum)„Stromy mali prichystané dopredu, zrezané, očistené od kôry a ukryté na kraji lesa. I keď dievky vyzvedali, mládenci všetko držali v tajnosti a dievky v napätí. V ktorom dvore sa ráno objaví a v ktorom nie?! Kysucké dievky žiarili šťastím, ak ráno uvideli v záhrade ozdobený vysoký „máj“. Ak staval „máj“ mládenec pre svoju milú, s ktorou mal vážnejší vzťah, pomáhala mu skupina kamarátov, ale bolo im zrejmé, že sa jedná o jeho „májový strom“, ktorým prejavoval určitý záväzok vo vzťahu k milej,“ hovorí Markech a dodáva, že mládenci, ktorí mali vážnejší vzťah, mali na postavený „máj“ zvrchované právo, čo kamaráti rešpektovali.
„Radi ho pomohli postaviť, veď sa potom všetci dobre zabavili. Mládenci sa predbiehali vo výške stromu a bohato zdobenom zelenom, prevažne smrekovom či jedľovom vrcholci – „polazničke“ pre svoju milú,“ vysvetľuje.
Kysucké lúky do území európskeho významu nezaradili Čítajte Prestíž aj dôkaz lásky
Pod vrcholcom zvykli mládenci viazať na stužky venček z čečiny alebo sa chceli odlíšiť tým, že vysokú žrď nafarbili bielou farbou.
„Išlo o prestíž, náklonnosť dievčiny i dôkaz lásky. Niekde už na druhý deň obchádzali so spevom a muzikou svoje milé po dedine, tie ich odmenili tancom, bozkami, pohostili koláčmi i pálenkou pod svojím „májom“. Pod ozdobený vrcholec sa viazala fľaša pálenky, ktorá tam visela až do zloženia mája,“ uvádza etnograf.
Ostatným dievkam sa staval máj na obecnom priestranstve. Oslava so zábavou pri muzike mala aj na Kysuciach vnútroregionálne odlišnosti a niekde sa konala až po dvoch týždňoch alebo až s váľaním mája.
Prvé úseky mali vybudovať do roku 2023. Výstavba kysuckej cyklotrasy je v nedohľadne Čítajte Niektoré tradície našich predkov zanikli, iné sa zachovali dodnes, ako stavanie mája. Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v nedeľu 1. mája stavaním mája otvorí letnú sezónu v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke.
„Hoci otvárame letnú sezónu, musíme návštevníkov informovať o prebiehajúcej rekonštrukcii na Historickej lesnej úvraťovej železnici, ktorá zostane do odvolania zatvorená. Návštevníci sa tak, žiaľ, ešte neprevezú vláčikom, ale zato ich v skanzene čaká pestrá paleta rozmanitého programu. Nebude chýbať hudba, spev, tanec v podaní miestneho súboru FS Bystrica a poľskej skupiny Kapela Ludowa Jetelinka. Tešiť sa môžu aj na novú výstavu Ihlou maľované, ktorá prezentuje výšivky zo zbierok Kysuckého múzea,“ informuje Miroslava Jančulová z Kysuckého múzea.
„Veríme, že vás toto podujatie zaujme a prídete do Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke,“ dodáva na záver.
Program:
10.00 – 15.00 hod. Prezentácie remeselníkov
12.00 hod. Krojovaný sprievod od multifunkčného objektu
12.15 hod. Zdobenie polazničky pri obytnom dome Do Rybov
12.30 hod. Stavanie mája pri obytnom dome Do Rybov
13.00 hod. Svätá omša v Kaplnke Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou
14.00 hod. Folklórne vystúpenie na pódiu pri Krčme z Korne
Pred smrťou zachránili stovky opustených a týraných zvierat Čítajte
Autor: Kysucké múzeum
