Človek si to ani neuvedomuje, no čas veľmi rýchlo uteká. Je to už 13 rokov, čo bol Jozef Grapa mestským zastupiteľstvom v roku 2009 po smrti bývalého primátora Jozefa Horníka, ktorý podľahol ťažkej chorobe, zvolený za dočasného primátora mesta. Odvtedy v rieke Kysuca pretieklo veľa vody a Krásno nad Kysucou počas primátorovania tohto prvého muža mesta vyrástlo do krásy.
Skúste nám v krátkosti opísať, čo všetko sa v meste Krásno nad Kysucou zmenilo za posledné roky.
“Čokoľvek dobré sa v Krásne podarí vybudovať, opraviť či obnoviť, ostane tu pre naše deti, vnúčatá.
„
Môžem povedať, že od môjho nástupu na post primátora mesta Krásno nad Kysucou sa toho zmenilo ozaj veľmi veľa. Každý, kto sa podujme na takúto zodpovednú funkciu, má už nejakú ucelenú predstavu, čo všetko by chcel zmeniť, čo všetko opraviť, urobiť a vybudovať. Čerpal som zo skúseností, ako to funguje v iných obciach na Slovensku, veľa som odpozeral aj zo zahraničných ciest, ktoré som absolvoval v predchádzajúcom zamestnaní. Mohol som už nadviazať aj na počiatočné zmeny, ktoré začal robiť môj predchodca, ale, žiaľ, bol vo funkcii krátko a zákerná choroba mu nedovolila pokračovať v niektorých projektoch, ktoré sme aj za jeho života komunikovali.

Pretaviť svoje predstavy o zmenách do reality nie je ľahký proces. Aké teda boli začiatky a ktoré zásadné zmeny pomohli Krásnu nad Kysucou v tom, že do mesta sa začali opäť sťahovať ľudia?
Začali sme s drobnosťami, ako napríklad značenie ulíc smerovými tabuľami, riešili sme hlavne nezamestnanosť, ktorá bola v Krásne nad 16 percent. Mesto sa vyľudňovalo, ľudia nemali ani prácu, ani bývanie. Úlohou vedenia mesta je, aby urobilo všetko pre to, aby sa tu občanom dobre žilo, aby tu radi ostávali bývať, aby sem prichádzali aj ďalší ľudia.

Je tu priemyselný park, v ktorom viacerí investori zamestnávajú približne 2 000 ľudí. V Zákysučí vyrástlo nové sídlisko nielen pre mladé rodiny, ale aj pre starších obyvateľov mesta, kde je v súčasnosti dvanásť bytových domov. Počet obyvateľov na tomto sídlisku nám presiahol už počet obyvateľov v niektorých menších obciach. Preto ma teší, že po rapídnom úbytku obyvateľstva v posledných rokoch rastieme a viac ľudí v našom meste sa rodí, ako zomiera a takisto viacej ľudí sa do Krásna sťahuje za bývaním, ako odchádza.
“Ak mesto chceme budovať, treba zabezpečiť obyvateľom základné služby, prácu, bývanie.
„
To sa prejavuje aj v návštevnosti školských a predškolských zariadení a školského klubu. Niekedy školský klub navštevovalo len zopár detí, stačila jedna trieda. Teraz je aj päť naplnených tried málo. Ak mesto chceme budovať, treba zabezpečiť obyvateľom základné služby, prácu, bývanie, pre deti škôlky a školy s dobrým vybavením aj skúsenými pedagógmi.
Zároveň sa treba postarať aj o voľnočasové aktivity detí a mládeže, pretože voľný čas tvorí v živote detí a mladých ľudí významný priestor. Sú to predovšetkým aktivity a činnosti, ktoré poskytujú školské kluby detí, centrá voľného času, základné umelecké školy, rozličné krúžky, kluby a projekty na školách. Na školské kluby a mimoškolské aktivity detí, teda programy vo voľnom čase detí a mladých ľudí, sa môžeme pozerať aj ako na formu sociálnej služby pre rodičov, kedy je o deti a mladých ľudí postarané, sú v bezpečí a ich rodičia môžu pracovať.

Keď sa pýtame obyvateľov mesta, mnohí si pochvaľujú, že Krásno vyrastá do krásy, vznikli nové zóny, ošumelé budovy dostali nový šat.

V meste sme sa rozhodli zmeniť jadro centra tak, aby slúžilo nielen na reprezentáciu, ale aj ako rekreačno-oddychová zóna. V roku 2011 sme tak za prítomnosti prezidenta Ivana Gašparoviča otvorili nové námestie s fontánou na osvieženie v horúcich dňoch, v areáli ktorého nechýbajú hojdačky, preliezačky pre najmenších. Tým centrum mesta ožilo, ľudia sa prechádzajú, na detskom ihrisku sa stretávajú mamičky s deťmi. Zrazu to námestie, ktorí mnohí označovali ako príliš rozšafné a veľké, začalo byť malé. Pri kultúrnych podujatiach, ktoré mesto organizuje, by sme však potrebovali rozlohou aspoň dvojnásobné.
“Zrazu to námestie, ktoré mnohí označovali ako príliš rozšafné a veľké, začalo byť malé.
„
Ďalšou aktivitou, ktorá sa stretla u obyvateľov Krásna nad Kysucou s pozitívnym ohlasom, bola rekonštrukcia pešej zóny a znovuvybudovanie Námestia svätého Ondreja. Tá začala v roku 2011. Cieľom výstavby bolo obmedziť dopravu, ktorá premávala okolo kostola, aby ďalej neohrozovala ľudí po nedeľných bohoslužbách vo farskom kostole, ako aj obnoviť námestie pred kostolom, ktoré počas obdobia komunizmu zaniklo.

Je až neuveriteľné, aká bola materská škola pred rekonštrukciou. Ošumelá budova, staré vybavenie, niekoľkoročné matrace a paplóny. Netreba sa čudovať, veď pochádza zo 70. rokov minulého storočia, pričom do roku 2017 neprešla významnou rekonštrukciou. Vynovili sme vonkajší plášť, okná, interiéry, zakúpili sme nové vybavenie. Mesto Krásno nad Kysucou v poslednom období úspešne zrekonštruovalo mestský majetok, ktorý má vo vlastníctve. Patria sem budovy staré viac ako päťdesiat rokov a postupne sme im dali nový šat. Mnohokrát si ľudia ani nevšimnú, čo všetko sa v našom mestečku podarilo opraviť. Budovu mestského úradu, požiarnu zbrojnicu, dom služieb, dom kultúry, na všetkých boli poškodené strechy, dovnútra zatekalo. Mesto vďaka eurofondom zrekonštruovalo a pristavilo základnú školu, zrekonštruovalo v celom meste verejné osvetlenie. V mestských budovách pribudli nové kotolne, zabezpečili sme separovanie odpadu zakúpením nádob a zberného vozidla na separovaný odpad, rozmiestnili sme informačné kiosky s internetom a emailom po jednotlivých mestských častiach.