Za klavírnych tónov piesne Kysuca, Kysuca v podaní Róberta Kubinca a veršov Daniely Sobolovej a Pavla Záteka, započalo v Mestskej galérii v Čadci Randevú s Pavlom Kužmom, slávnostný program určený pre všetkých milovníkov poézie, spojený s uvedením do života nových básnických zbierok autora. Večerom sprevádzala moderátorka Katarína Šulganová.
Brehy
“Lásku chcem dať všetkým, by aj osud môjbol pre mňa navždy, každým dňom,spôsobilým vždy otázky si klásťo živote a podiele mojom v ňom.Byť pravdivým je predsa mojim snom,aj v zrkadle času svoje meno nájsť.
„
Pavol Kužma sa prostredníctvom svojej zbierky básní s názvom Brehy predstavuje čitateľom v novom rozmere – ako básnik a filozof. Básne Pavla Kužmu sú básňami muža, ktorý má za sebou dlhú priamu životnú cestu, naplnenú zmysluplnými skutkami. Jeho básne si žiadajú sústredené čítanie, aby sme pochopili prúd autorových myšlienok.
Sú hlbokou výpoveďou o nás, našich predkoch, našej histórii, našich túžbach, činoch i našich hriechoch, ktoré nezmaže čas. Knihu, ktorú autor vydal v spolupráci s vydavateľstvom Magma, zdobia ilustrácie akademického maliara Pavla Mušku.

V pasci lásky
Básničky v zbierke V pasci lásky sú venované Amálke. Spoločným menovateľom štyridsiatich štyroch básní je najkrajšia téma života, ktorá inšpiruje umelcov od nepamäti – láska. Na zadnej obálke knihy si čitateľ môže prečítať Desatoro lásky podľa Pavla Kužmu v podaní Kataríny Šulganovej.
Jazykovú úpravu knihy spracovala Janka Petrovičová a výtvarný návrh Mária Ščuryová. Knihu, ktorú vydalo vydavateľstvo MAGMA, zdobia ilustrácie známeho akademického maliara Ondreja Zimku a reprodukcie fotografií vyhotovil kysucký fotograf Jaroslav Velička.

Lupene ruží
Vo veršoch Pavla Kužmu má láska mnohé definície. Je objatím, povzdychom, chvíle mnohých vzletov, je ozvenou zo strání, vetrom v púšti. Láska má tisíc farieb, tisíc ľudí ju spomína, no tisíc i preklína. Slovo láska sa v zbierke V pasci lásky nachádza neuveriteľných 358 krát. Zo zbierky počas večera zazneli verše básní aj v interpretácii Milana Gacíka a Janky Petrovičovej, ktorá na zbierke spolupracovala.
Obe básnické zbierky vydalo vydavateľstvo Magma a do Života ich posypaním lupeňmi ruží, krehkým symbolom lásky, krásy, ženy, autorova manželka Amálka spolu s vnučkami Zuzkou a Veronikou.
“Mám však predsavzatie a túžbu spoznávať tvorbu géniov básnickej tvorby, Som priam zaťažený tvorbou Milana Rufusa. Akoby mu pri tvorbe básní drukoval sám Pán z Neba..
„
Folklorista, etnológ, pedagóg a zakladateľ folklórneho súboru Kelčovan či speváckeho zboru Kysuca, Pavol Kužma, je tiež prozaikom, autorom a spoluautorom monografií, cestopisných esejí, poviedok, odborných a popularizačných publikácií o tradičnej ľudovej kultúre Kysúc. Zašli sme za Pavlom Kužmom, so snahou položiť mu zopár otázok.

Ktorý kultúrny žáner vás najviac oslovil?
Ospravedlňte ma, prosím, ale ja neuprednostňujem ani jeden žáner.
Snažím sa, čo mi sily stačia, byť milovaný všetkými žánrami, ktoré sú schopné naplniť môj um, moje srdce...
Predsa len, sú isté hodnoty ducha – kultúry, ktoré uprednostňujete, či nie?
Pokiaľ mi moje ego dovolí plnohodnotne prijať akúkoľvek duchovnú hodnotu, vytvorenú bohatstvom duševného zdravia tvorcov, sú pre mňa nielen studnicou poznania, ale aj, ba priam, výzvou pre moje srdce (city) a hemisféry, prijať dané hodnoty a opätovne ich vrátiť v podobe môjho skromného príspevku.
Chcete tým povedať, že je to dôsledok systému, prípadne metodológie, vo veciach vašej tvorivosti?
Tak vznešene by som to nepovedal – vysmialo by sa mi moje spomínané ego...Nakoľko som ešte stále jeden z tých nedokonalých „tvorcov,“ ktorí sa snažia vstúpiť do raja, ktorému sa hovorí „Božie požehnanie,“ ináč; od Boha nadanie, nedovolím si hlásiť sa, v mojom prípade k výsledkom, akoby zahrnujúcich úroveň mojej tvorby, a to, v dôsledku konkrétneho systému, či prepracovanej metodológie v oblasti tvorby.
Neustále sa však snažím dopátrať kde sídli žriedlo pohnútok, ktoré určujú; kde vyviera prameň tvorivosti, ktorý by bol schopný svojou tvorivou silou reštartovať smer, ktorým by sa mala uberať moja, takpovediac, umelecká pointa.

Nepomáhajú vám v hľadaní, ako ste uviedli; tvorivého žriedla, bardi minulej i súčasnej básnickej tvorby?
Áno, pomáhajú svojím príkladným úsilím o dokonalú architektúru verša, hľadaním živých tém, najmä však dokonalým využitím spomínaného daru Nebies: talentu a predurčenosti, ktorá by ma viedla na ceste k dosiahnutiu symbiózy ducha a matérie, k paralelizmu medi duchovným a hmotným bohatstvom javov a procesov každodenného života.
Určite máte vzor – vzory, ktoré vás ovplyvňujú.
Mám, a neskutočne veľa: krásu prírody, spev vtáctva, robotných a múdrych ľudí, čo denne hľadajú cestu a cieľ, ktorým sa uberá ich život. Mám však predsavzatie a túžbu spoznávať tvorbu géniov básnickej tvorby, Som priam zaťažený tvorbou Milana Rufusa. Akoby mu pri tvorbe básní drukoval sám Pán z Neba...Človečina, filozofia života a situácie v ňom, odkrývanie duševných poryvov človeka, jasne nakreslená architektúra básní, atď: áno, je mi prebohatým vzorom. A nielen On!
Zdá sa, že vo vašom prípade odhaľujete svoje vnútro, svoj, básnikov svet.
Nielen básnikov....Svoje Ja, spôsob života, konanie v ťažkých i zábavných situáciách, vždy a všade, v každej chvíli. Je to totiž spôsob, ako spustiť naplnenú priehradu, naplnenú živou – tvorivou vodou, ktorá sa volá tvorivosť. Hoci je niekedy aj bezohľadná, útrpná, vždy sa nájde okienko, cez ktoré dovidíme, hoci aj ďaleko na prítomnosť túžby, a to; doplávať na vlnách spomínanej hladiny tvorivej vody do prístavu, kde sa skrýva výsledok: báseň – básne.
Potom sa básnická tvorba stáva zmyslom života – zrkadlom naplnenia túžby BYŤ.
Akú perspektívu vidí tvorca túžiaci na vlnách času, prevteliť sa do pozície, ktorá mu vymedzí miesto básnika – tvorcu?
Perspektíva je sila, ktorá nás každého unáša na krídlach času. Oná nám dopraje pobyt v osídlach víťazstiev i prehier. Núti nás stavať katedrály v nás, v ktorých by mal prebývať duch lásky, porozumenia a empatií. Predovšetkým však, núti nás nepremrhať chvíľu, ktorej hovoríme; chvíľa šťastia, ktorú prežíva každý tvorca hodnôt, formujúci dobro a človečenstvo v ľuďoch – hoci aj prostredníctvom básní.
Nuž, čo nám ponúkne básnik Pavol Kužma do budúcna?
Okrem priania šťastnej a krásnej prítomnosti, veľa kultúry a kultúrnych zážitkov, samozrejme veľa zdravia, by nám poslúžilo vziať život do správnych rúk
A čo ďalšia tvorba?
Daj, Bože, aby sa mi splnil pripravovaný sen: dokončiť tretiu, štvrtú, piatu zbierku básní. V súčasnosti finišujem na knižke pod názvom Modrý vláčik na Atlantiku. Už z uvedeného názvu možno vycítiť, že jadrom monografie o DFS Kelčovan budú okrem histórie, zoznamu účinkujúcich a fotodokumentácie, predovšetkým cestopisné eseje, z ciest DFS Kelčovan po svete, jeho úspechy i zážitky, spomienky členov a funkcionárov súboru.
Snáď nechcete povedať, že ste sa plavili po Atlantiku vláčikom?
Áno, vláčikom. (široko sa usmial maestro Kužma) Ako ľudia hovoria; „Veď je to fantasmagória!.“
„Elán“ voľakedy spieval pieseň, v ktorej sa spomína „chcenie ísť vláčikom do Modry.“ Samozrejme, v tej piesni ide o fantasknosť.
Detský folklórny súbor Kelčovan tiež zažil takú fantasknosť, vyhral svetovú súťaž detských folklórnych súborov vo Francúzsku. Celý svet i Bratislava bola hore nohami od prekvapenia. Veď to bol súbor z osadovej školy vo Vysokej nad Kysucou-Hornom Kelčove. Pričom tam súťažili súbory z hlavných miest z mnohých krajín sveta. Fantastické, však?! Pieseň „Chcel som ísť vláčikom, na výlet do Modry...,“ sa stala po mnohé roky hymnou DFS Kelčovan.
Tvorba Pavla Kužmu má jasné kontúry; oslaviť rodný kraj-Kysuce, svoju vlasť-Slovensko, vlastne; človeka, ktorý má dušu i svedomie. Nuž, MNOGA LETA, vážený maestro – mladý, energiou prekypujúci osemdesiatnik.