Rezbárske sympóziá v Čadci sú už tradíciou, ktorá si našla pevné miesto v programe aktivít, ktoré samospráva každoročne pripravuje. Mesto ich začalo organizovať po veternej smršti, ktorá sa prehnala mestom v roku 2011. Stačilo niekoľko minút a najstarší park na Hviezdoslavovej ulici v Čadci sa zmenil na nepoznanie. Vtedy sa zrodil nápad, z ktorého sa obyvatelia mesta tešia dodnes.
„Chceli sme vrátiť kalamitné drevo obyvateľom mesta v podobe sôch, aby opäť ožilo. Každý rok preto plastiky, ktoré vznikajú na sympóziách Čadca – mesto so srdcom, umiestňujeme na verejné priestranstvá, aby potešili obyvateľov aj návštevníkov nášho mesta,“ spomína na začiatok tradície týchto sympózií Marián Kráľ z Mestského úradu v Čadci.
Nové básne Pavla Kužmu už tešia srdcia mnohých čitateľov Čítajte Traja rezbári, tri školy
Symboliku, ktorá odkazuje na ničivú víchricu pustošiacu park na Hviezdoslavovej ulici v Čadci, si pripomenuli rezbári na sympóziu aj v roku 2020, kedy ich čakala veľká výzva. Ich úlohou bolo vytvoriť busty významných dejateľov, ktorí sú spätí s čadčianskymi školami. Výsledok predčil všetky očakávania, aj keď rezbári si zo začiatku neverili.
Partia rezbárov vytvorila na sympóziu v roku 2020 unikátne sochy dejateľov pre čadčianske školy. (zdroj: Pavol Stolárik)„Myslím, že je pre nás nesmierne dôležité, pripomínať si veľké osobnosti našich dejín, preto sme v tom roku zvolili tému, ktorá nepatrí k najľahším, no výsledok stojí za to,“ uviedol primátor Čadce Milan Gura.
Vznikli tak sochy Jána Amosa Komenského, Milana Rastislava Štefánika aj Martina Rázusa. Tie bolo po dokončení treba nechať poriadne vyschnúť a zakonzervovať tak, aby ich nenapadla huba alebo drevokazný hmyz. V minulom týždni ich pracovníci Mestského podniku služieb v Čadci osadili priamo do škôl.
54. ročník Palárikovej Rakovej bol výnimočný v mnohých smeroch Čítajte Socha učiteľa národov, teológa, kňaza, biskupa Jána Amosa Komenského, ktorej autorom je rodák zo Spiša David Maliňák, bola umiestnená vo vstupnej hale ZŠ, ktorá nesie jeho čestný názov.
„Na Jánovi Amosovi Komenskom nie je čo pokaziť, brada, fúzy dlhé vlasy. No práca s drevom z jaseňa je dosť ťažká, je to na mňa tvrdé drevo. Treba si však len zvyknúť, a už to ide. A dúfam, že sa aspoň trocha podobá,“ vyjadril sa na sympóziu rezbár David.
A podobajú sa veru všetky. Ďalšia zo základných škôl v Čadci nesie meno po spisovateľovi, básnikovi, publicistovi, politikovi a evanjelickom kňazovi Martinovi Rázusovi. Jeho bustu stvárnil rezbár spoza českej hranice, rodák z Mostov u Jablunkova, Filip Lysek.
