KYSUCE. Vybavenosť verejne dostupných miest síce napreduje, no nie pre každého rovnako. Niekomu vie problém urobiť už prvý schod, nedokončený chodník, či zamknuté toalety v obchodnom centre. Život na invalidnom vozíku je stále náročnejší, než by bolo nevyhnutné. S Adriánom zo Žiliny, ktorý je na invalidnom vozíku od svojich 13 rokov, som sa vybrala na malý výlet z Čadce do Bratislavy.
Cestu vlakom musí nahlásiť vopred
“Život na vozíku nekončí. Je na tebe, či chceš ďalej žiť, alebo len prežívať.
„
Dostať sa všade, kam potrebujete, je samozrejmosť pre každého z nás. Niektorí sa prepravujeme autom, iní využívame verejnú dopravu. Aké možnosti však majú imobilní cestujúci na Slovensku?
„Do SAD sa nedostanem, to je jasné. Čo sa týka mestskej hromadnej dopravy, musím povedať, že je to čím ďalej, tým lepšie, už skoro každý autobus má bezbariérový prístup. Ak nie, musím počkať na ďalší, čo napríklad v Bratislave nie je žiadny problém, ale na Kysuciach už áno,“ vysvetlil Adrián.
V Čadci sme na nízkopodlažný autobus čakali márne. Ako je to teda s prepravou vlakom?
Adrián môže šoférovať vďaka špeciálne upravenému autu. (zdroj: Lucia Laurenčíková)Na stránke ŽSS sa píše , že železničná spoločnosť Slovensko zaraďuje podľa svojich najlepších možností do rýchlikov a ďalších diaľkových vlakov vozne na prepravu imobilných cestujúcich. Cestujúci so zdravotným postihnutím môžu okrem toho využiť viacero druhov zliav.
Medveď zacíti aj obal z cukrovinky, hovorí riaditeľ kysuckých ochranárov Čítajte V praxi to ale vyzerá tak, že svoju cestu musíte ohlásiť minimálne deň vopred, aby tento vozeň s plošinou zaradili. Keďže sme deň dopredu našu cestu nenahlásili, naše cestovanie narazilo na problém hneď na začiatku, nastúpili sme teda do auta. Adrián je šofér, má špeciálne upravené auto.
Ak je výťah pokazený, vybavia ho vonku
„Veľakrát sa mi stalo, že som sa niekde jednoducho nedostal, preto sa už snažím volať dopredu a informovať sa. Napríklad, keď idem s mačkou na veterinárnu kliniku, ochotný personál vždy príde k môjmu autu a prepravku s mačkou mi zoberie. Kým sa jej venujú, čakám v aute,“ hovorí mi Adrián. Pre mňa je ťažké predstaviť si, že by som sa niekam nedostala. Prichádzame do Žiliny.
