Po reorganizácii a zmene formátu zo štyroch na dve tretie ligy sa štvrtoligistom rozdalo až sedem postupových miesteniek. Priamu účasť si zabezpečili prví traja zo severu (KNM, Staškov, Bešeňová) a rovnako prví traja z juhu (Banská Štiavnca, Badín, Šalková).
O posledný „place“ bojovali v Brezne mužstvá vzdialené cez celú republiku. Do Horehronia zbehol z českých hraníc Makov, z maďarských Slovenské Ďarmoty. A ŠK Javorník môže byť v novovzniknutej súťaži piatym kysuckým zástupcom, no počas sezóny vedenie s možnosťou účinkovať vyššie úplne stotožnené nebolo.
Sedemdesiat na tridsať
Cena zápasu? Na pľaci mimoriadne badateľná, oba mančafty si ju dobre spočítali, chybovať nechcel ani jeden. Makov bol o niečo aktívnejší, a aj keď hral v prvom polčase proti vetru, hýril pohybom a loptu vláčil na kopačkách častejšie.
Jedinú šancu, a to doslova stopercentnú, si Kysučania vytvorili v 42. minúte, keď sa Jakubec stroho predral priamo pred brankára, no jeho krížna strela presvišťala povedľa Kaczorekovej svätyne.
„Súper na nás pôsobil až exoticky, rozprávali sa medzi sebou len po maďarsky, niektorí by v našom jazyku asi ani necekli,“ vyobrazil s úsmevom káder 211 kilometrov vzdialenej dedinky Jozef Pavlík.
V druhej polovici sa z väčšinovej územnej prevahy stala za pomoci vetra už skôr drvivá.
„Percentuálne? Povedal by som, že 70 na 30,“ videl maľbu hry veliteľ makovského futbalu.
ĎALEJ SA DOZVIETE
- či sa Makov plánuje prihlásiť do Majstrovstiev regiónu alebo napriek vyhratej baráži zotrvá v rovnakej súťaži
- detailný opis penaltovej drámy a kto bol hrdinom číslo jeden
- kedy hráči podľa Hözla premieňali penalty lepšie (na tréningu alebo v zápase)
- či Pavlík za výhru odpustil tímu nepresvedčivé jarné výkony
- ako šéf makovskej lavičky opísal oslavy
- prečo nehrali opory Planeta s Korčekom
Ďarmoty sa javili skúseným dojmom, obozretne kryli loptu, tím vyplnený zoznamom dobrých futbalistov však na poctivo hrajúcu defenzívu na čele s Hubočanom (možno najlepším na ihrisku) neuvaril taktiku, ktorou by severanov prekabátil.
Lavička Javorníka i všetkých jeho priaznivcov vybuchla nadšením v 79. minúte, Vlček rozvlnil sieť a dvíhal ruky, lenže postranný rozhodca tiež. Zamával zástavou a poverenému oku hlavného arbitra Mateja postavenie mimo hru neukĺzlo.
„Ofsajd asi bol,“ neprotestoval tréner Ján Hözl.
Takéto „ďarmoty“ už zažívať nechceme
Deväťdesiat minút riadnej hracej doby gól nezažilo, barážovej dráme tak rezultát vyžrebovala lotéria pokutových kopov.
