Svoju púť začali v apríli pred Bratislavským hradom. Trojica nadšencov Sami Youssif, Slavomír Duchovič a ich kamarát Gregor z Bratislavy sa rozhodla absolvovať pešo dlhú, 1800 kilometrovú cestu po hranici Slovenska. Tri mesiace každodenného šliapania, množstva zážitkov, nových priateľstiev, skvelých ľudí, ale aj adrenalínu či zrieknutia sa komfortnej zóny.
Vo Vysokých Tatrách Gregor z osobných dôvodov cestu ukončil, ale na Orave sa pridal ďalší kamarát Samiho a Slava – Peter Bestro. Ten plánuje s dvojicou dokráčať až do cieľa. V uplynulých dňoch prechádzali dobrodruhovia Kysucami. Ako sami hovoria, tento kraj je nádherný.
Oslovila ich príroda, ale najmä dobrosrdečnosť tamojších ľudí. Hoci mnohí z nich majú za sebou ťažké osudy, ich prajnosť a pohostinnosť ukázali, že majú srdcia na pravom mieste. O ceste trojice vytrvalcov by sa dala napísať kniha. MY sme sa zaujímali, čo ich na Kysuciach čakalo, ako sa u nás cítili a čo im cesta regiónom dala.
Máte za sebou už stovky kilometrov, pričom v uplynulých dňoch ste prechádzali Kysucami. Aké dojmy vo vás zanechal tento kraj v pohraničí?
Sami: Kysuce sú pre mňa srdcovkou už dávno. Minulý rok som stretol na Ceste hrdinov SNP partičku z Rakovej, za ktorou som niekoľkokrát aj prišiel. Aj keď doteraz som bol len v tejto obci, celkový dojem z regiónu je úžasný. Do Kysúc som sa zaľúbil, lebo sú jedinečné.
Slavo: Priznám sa, na Kysuciach som doteraz v živote nebol. Už na začiatku ma zaujal vrchol Veľkej Rače. Ide o neskutočne nádherný kopec. Východ a západ slnka na tomto mieste sú predstavením pre bohov. A čo pre mňa znamenajú Kysuce? Množstvo skvelých ľudí. A pritom jednoduchých.
Pre mňa Kysuce evokujú Marínu, Viktora a Grétku, staršiu pani čašníčku a ďalších ľudí, ktorých sme mali možnosť stretnúť. Všetci mali úsmev na perách, hoci sa im na severe nežije ľahko. Dali by vám aj to posledné a správajú sa ľudsky. Krásna je aj príroda.
Peter: Súhlasím s chalanmi. Dostala nás Veľká Rača, východ i západ slnka a celková atmosféra. Ja som stavbár, takže ma zaujíma architektúra. Pozeral som domy či chaty, predovšetkým tie staršie a zaznamenával som si ich do fotoaparátu.
Najviac ma ale zaujali ľudia. Zažili sme s nimi množstvo emočných zážitkov. Porozprávali nám rôzne životné príbehy a každý v nás zanechal hlbokú stopu. Situácie, ktoré ich postretli, sú neporovnateľné s tým, ako sa správajú k druhým. Sú milí a ochotní.
Peter sa k vám pripojil až neskôr, na Orave, čiže tesne pred Kysucami. Prišiel teda v pravý čas, aby zažil dobrodružstvo aj v našom kúte...
Slavo: Peter mal pôvodne v pláne absolvovať Cestu hrdinov SNP z Devína na Duklu. Napokon sa rozhodol, že sa pridá k projektu Via Slovakia. Sme šťastní a on tiež. Doplnil chýbajúcu medzierku. Pred jeho príchodom sme mali za sebou dva a pol mesiaca cesty a prejdených spolu viac ako 1 600 kilometrov.
Gule z Megoniek zmizli, turistov lákajú naďalej Čítajte Celý tento projekt je o spoznávaní krajiny, konkrétne pohraničia. Nie je totiž docenené, mikroregióny nemajú žiadnu reklamu, pritom skrývajú veľký potenciál. Väčšina pozná iba tie najznámejšie miesta na Slovensku. A to ho oslovilo.
Na Kysuciach vás zastihlo nie príliš ideálne počasie. Najmä silná búrka, ktorá u nás spôsobila kalamitu...
Sami: Ako sme prekročili Kysuce, krásne sa vyčasilo po daždi. Bolo to pre nás úžasné privítanie. Keď sme boli niekoľko dní v tomto regióne, prespali sme u kamarátky v Makove. Vtedy prišla spomínaná silná búrka. Rátali sme, že večer prídeme a ráno odídeme. Lenže cítili sme sa úžasne. Bolo o nás vynikajúco postarané. Tak sme sa rozhodli predĺžiť si pobyt ešte o jeden deň. Z vyhriatej chaty sme pozorovali búrku. Domáci hrali na klavíri a my sme si užívali život.
Zážitkov z cesty a zvlášť Kysúc máte ale ďaleko viac...
Slavo: Naozaj, je ich veľké množstvo. Milý zážitok máme z Bieleho kríža. Miesto je tak trochu opustené a depresívne. Nachádza sa tu však krásny hotel Kysuca, ktorý má bohatú históriu. Keď sme boli na tomto mieste, napísala nám na sociálnej sieti nejaká pani Marína.
