Kysucké Nové Mesto dvihlo nad hlavu pohár pre majstra štvrtej ligy. Fakt, ktorý by na tiket ešte pred štartom jari bachol azda len ťulpas.
Do sezóny naskočili s cieľovkou prvej polovice, o ašpirantovi na postup napriek trom, s barážou štyrom, vstupenkám nebola reč. Predsezónny notes vypísali starosti. Vleklý šrám nepustil do kasy jednotku Šteinigera, iba nejakého Holeša z dorastu.
Útoku chýbali góly a po Hubočanovom odchode sa pozornosť vzadu upriamila na akéhosi Brodňana. Len štipku obmenené gro kádra, v ušlých dvoch ročníkoch lámajúceho tabuľku na pól, nemalo okrem odhodlaného sna temer nič. No šťastie patrí odhodlaným a budúcnosť tým, ktorí veria v krásu svojich snov. Na to pamätajte.
Cez zimu sa ich meno ligotalo na štvrtej priečke tabuľky. Vonku nestratili ani bod. Zverenci Slavomíra Záteka zacítili futbal. A šancu glorioly. Neboli bezchybní, no za to šliapali na doraz. Hrali nielen srdcom, ale aj nohami a hlavou. Dreli. Najmenej inkasovaných vysvätilo kysuckú defenzívu na prvý stupienok. No do ideálnej jedenástky regiónu vybrali hlasujúci tréneri a hráči po jesennej časti len Lukáša Bugáňa. Kapitána vtedy neveľmi povšimnutého mančaftu.
Slavomír Zátek cez zimu presne vedel, čo treba urobiť. (zdroj: MŠK KNM)Fachman na trénerskej fotelke presne vedel, čo cez pauzu bazírovať. Vrátil sa Chupáň. Po čiare lietal ako gáfor a vždy profesionálnym prístupom premenil púchovskú lavičku v najlepšie krídlo široko-ďaleko. O návrat žiadal aj odchovanec Buček a do skladačky zapadol lepšie než ryba na háčik. Zodpovedne dúchal na členky Kubalovi a ten sa pod dovtedy nezvyčajným tlakom konkurencie javil ešte lepšie. Viac tvoril góly. Obaja rástli. A nie len oni, celá družina.
Mužstvo prezimovalo na milovanej umelke, ale nie ako medvede, ktoré sa v novembri uvalia do brlohu. Naopak. Bdeli a dreli. Poctivo. Deň čo deň.
V marci na nej dohrávkou otvorili druhú časť sezóny. Dokonalý výkon súpera nestačil. Nedostal sa doslova k ničomu a body sa z domu nikam nepohli. Až do konca. Záloha fungovala ako zvony na kostole. Čelko nekazil, Ceniga nabehal s kondičkou maratónca za troch a Martinček robil, čo mal.
Hrali účelovo. Učebnicovo a odzadu. Na tých najkvalitnejších husliach víkend za víkendom brnkali ódu na futbal. Až notami prespievali majstrovskú symfóniu. A možno neimitovali útočné gala predstavenie, no účel svätí prostriedky.
Nechali za sebou všetkých. V neúplnej zostave čelili Bešeňovej a vyhrali viac než rozdielom triedy. Makov chcel v derby zobudiť zaspatú jarnú formu. Nezaskočil ich. Staškov až do posledného kola dostal doma iba päť gólov. Kysuca mu šupla rovno štyri. A to jej nešlo absolútne o nič.
Po sezóne rozdalo 181 futbalistov svojimi hlasmi Oscarov pre najlepších hráčov na Kysuciach. Z akéhosi Brodňana sa stal víťaz ankety. Nejakého Holeša neprekonali od septembra do mája a sošku si právom zaslúžil. Bugáň razom velí dream teamu, ktorý si ľudia začali všímať. Vo veľkom.
Keď sa klub pred letom 2018 prepadol pod zem, teda do piatej ligy, okolie iba krútilo hlavou. Dnes krúti tiež, no zalamuje rukami nad tým, ako sa dá v 26 zápasoch pozbierať sedemnásť núl a za celú celučičkú jar stratiť „pouhé“ dva body. Aj to v samom závere.
Spomienky na bývalú baštu, zlatým písmom vrytú do klubovej kroniky i memoárov skalných, ktorej fanúšikovia „sešívaných“ za výhru na slávnej Letnej posielali ďakovné listy nikdy neožívali viac. Aspoň nie za posledných desať rokov.
Na Kysuce, do mesta pomenovaného podľa malebného kraja, zavítala Viktoriánska éra. Akurát vo futbalovom móde. Z Kysuckého Nového Mesta sa opäť stáva impérium, nad ktorým slnko nezapadá. Hráči dozreli a chcú dosiahnuť veľké veci. Sú nastavení pre úspech. Posadnutí dokonalosťou.
Možno sa niekedy Kysučania nebudú s Ružomberkom porovnávať len v pohári. (zdroj: MŠK KNM)
