KLOKOČOV. V skoré upršané utorkové ráno, keď si mnohí z ľudí užívali deň voľna na sviatok patrónov Európy sv. Cyrila a sv. Metoda, sa vydala z Vrch Predmiera v Klokočove na pochod skupina turistov smerom na Biely Kríž, aby strávili tento sviatok v prírode, prišli na iné myšlienky, stretli priateľov.
Tu, na hrebeni hôr, moravsko-slovenských hraniciach, ticho a pokorne, stojí malá kaplnka. Sem – tam sa pristavia turisti, prebehnú zvery. Avšak každoročne 5. júla na sviatok sv. Cyrila a Metoda, kaplnka ožíva. V tomto roku tu bolo počuť modlitbu Pána Otče náš v štyroch jazykoch. Slovenčine, Češtine, Poľštine aj v Staroslovienčine.
Turisti pod vedením Pavla Polku pri kaplnke zasvätenej dvom Solúnskym bratom opäť po dvoch rokoch vzdali hold týmto významným osobnostiam našich dejín.
Svätú omšu celebroval správca farnosti Klokočov Jaroslav Vnuk. (zdroj: Pavol Stolárik)„Naši vierozvestcovia Cyril a Metod nás naučili vzťahu s nebeským otcom, Bohom, ktorý je pre nás stvoriteľ a k nemu všetci smerujeme. Vďaka nemu veríme vo večný život, v lásku, v dobro, v ľudskosť. Vo všetko to, čomu nás Ježiš naučil. Vložme do tejto svätej omše všetkých našich drahých, ktorí sú ešte medzi nami, ale aj tých, ktorí sú už doma, u Otca. A oľutujme svoje hriechy,“ začal slávnostnú svätú omšu celebrant Jaroslav Vnuk, ktorý je správcom farnosti v Klokočove už od roku 2016.
Tomáš Sedláček čítal zo Svätého písma. (zdroj: Pavol Stolárik)Aj napriek nepriaznivému počasiu sa svätej omše sa spolu s turistami zúčastnilo aj veľké množstvo veriacich z Klokočova, ale aj okolitých osád z druhej strany československej hranice. Jedným z nich je aj Tomáš Sedláček z Ostravy, ktorý sa stretnutí pri kaplnke na Bielom Kríži zúčastňuje pravidelne a predčítava modlitbu.
„Je to tu nádherné, také tiché, komorné. A vždy som rád, keď sa tu stretávajú oba naše národy, Česi aj Slováci. O tom je priateľstvo, udržiavanie dobrých vzťahov. Slávenie svätej omše tu na hraniciach je pre mňa výnimočné,“ vyjadril sa Tomáš Sedláček.
Goralské folklórne slávnosti v Skalitom zostali verné tradíciám Čítajte Počas svätej omše zazneli za zvukov heligóniek mariánske piesne v podaní Folklórnej skupiny klokočovských žien. Tá bola založená už v roku 1978 Anežkou Kapusňákovou.
Daniel Kroček z Třinca predniesol modlitbu v poľskom jazyku. (zdroj: Pavol Stolárik)Modlitbu Otče náš v poľskom jazyku predniesol Daniel Kroček z Třinca, ktorý je zástupcom poľskej menšiny.
„Ľudia by sa mali v tejto modernej dobe viac hýbať. A najvhodnejšia je na to práve turistika. Môžeme sa jej venovať v každom veku a má priaznivé účinky na naše telesné aj duševné zdravie. Ja na toto malebné miesto chodím pravidelne už desať rokov. Veď oba naše národy môžeme označiť za národy turistov. Lesy milujeme,“ podotkol daniel Kroček.
Putujú po hranici Slovenska takmer dvetisíc kilometrov. Z Kysúc boli nadšení Čítajte Históriu tejto kaplnky nám priblížil turista z Klokočova Pavol Polka. Podľa jeho slov ju dal postaviť Adolf Baron z nemeckého Berghotela v roku 1933 svojej zbožnej manželke Anežke, aby nemusela chodiť na bohoslužby až do Turzovky.
„Každú nedeľu sa tu slúžili omše určené pre ľudí z Beskýd. V minulosti stála vedľa tejto kaplnky aj zvonica z roku 1899, ktorá slúžila na zvonenie pri úmrtiach ľudí žijúcich v týchto končinách. V tejto oblasti bol postavený kríž natretý na bielo. Podľa toho sa aj táto lokalita volá Biely kríž," ozrejmil Polka
Historický pohľad na osadu Biely Kríž. (zdroj: www.stezka-grun.cz)Za zmienku tiež stojí, že v kaplnke na Bielom kríži niekedy v 50. rokoch minulého storočia asi týždeň slúžil sväté omše poľský kňaz Karol Wojtyła, teraz už blahoslavený Ján Pavol II., ktorého na cestách sprevádzal poštár z Klina pán Jančík.
"Omša sa tu slúži každoročne na sviatok sv. Cyrila a Metoda už od obdobia po vojne,“ doplnil Paľo Polka a dodal, že okrem Cyrilometodskej omše od roku 1989 vždy 11. novembra, teda na sviatok sv. Martina, sa tu koná turistické stretnutie s názvom Privítanie Martina na bielom koni.
Týchto sedem úchvatných miest na Kysuciach musíte vidieť Čítajte Po svätej omši dobre padol v tomto sychravom dobre padol aj teplý a chutný guláš, ktorý pripravili tunajší poľovníci.
"Treba sa poďakovať aj pani starostke Jane Foldinovej, ktorá sa tiež omše zúčastnila a dokonca nám pomohla so zabezpečením dopravy pre starších veriacich. Ďakujeme aj dobrovoľným hasičom aj našim poľovníkom," dodal predseda turistov Polka.
Informácie o histórii kaplnky uviedol na pravú mieru podľa záznamu z kroniky Jozef Gondek z Klokočova, ktorý sa histórii a jej výskumu vo Farnosti Klokočov venuje už vyše dekádu.
Zápisky o kaplnke v obecnej kronike. (zdroj: Jozef Gondek)"Kaplnka nikdy nebola a ani nie je zasvätená úcte sv. Cyrila a Metoda! Sú to len fámy a snáď zbožné priania niektorých pútnikov, ktorí tam každoročne putujú na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Kaplnka je zasvätená úcte sv. Jána Krstiteľa (tiež zápisky), tento sviatok pripadá na 24. jún. A tu už sme veľmi blízko k vysvetleniu, prečo si ju ľudia "prerobili" na kaplnku zasvätenú sv. Cyrilovi a Metodova," uviedol Jozef Gondek.
Doplnil, že za niekdajšieho režimu nebolo možné slávenie omší verejne, nie to, aby sa uchovávala ľudová zbožnosť. Preto nebolo možné sláviť sväté omše v deň narodenia Jána Krstiteľa 24.6. Po prevrate sa obnovili sväté omše aj mimo chrámov a spolu so založením novej Slovenskej republiky vznikol aj štátny sviatok, ktorý slávia aj iné krajiny na 5. júla. A to už bol len malý krok k tomu, aby sa tam začali sláviť omše vo voľný pracovný deň, ktorý je blízko k dátumu 24.6. Omše sa začali slúžiť na sviatok sv. Cyrila a Metoda a tu už sme pri tom, prečo si ju ľudia "presvätili", len čisto z praktického hľadiska, a tak trochu pre zjednodušenie," vysvetlil.
Po krátkom stretnutí a priateľských rozhovoroch sa cesty turistov z rôznych končín rozdelili a každý sa vracal do svojich domovov už len individuálne, ale s prísľubom, že sa na tejto križovatke turistických trás opäť o rok stretnú, aby sa utužilo ešte viac ich spoločné priateľstvo.
Biely Kríž, Klokočov
Táto osada ležiaca bezprostredne na hranici s Českou republikou (obcou Staré Hámry) je opradená mnohými legendami.
Nielen o názve „Biely kríž“, ale aj o histórii samotnej osady sa traduje množstvo príbehov. Tie súvisia najmä s pohnutými osudmi strážcov hraníc, alebo tých, ktorí cez ne v minulosti prechádzali.
Miesto je obklopené hustými lesmi, takisto ako stvorenými na rozpútanie ľudskej predstavivosti, najmä čo sa týka ľudových povier a legiend. kríža natretého nabielo, ktorý tu stojí už veľmi dlho. Isté však je, že osada, z ktorej sa dá pokračovať v atraktívnej turistike napríklad na Lysú Horu, je známym turistickým miestom, s viacerými penziónmi a chatami na obidvoch stranách hraníc.
V minulosti, po druhej svetovej vojne, sa toto miesto stalo centrom odborárskej rekreácie. Komplex troch zotavovní mal kapacitu 220 lôžok, ktoré boli takmer vždy naplnené. Dokonca každú sobotu bol z Prahy vypravený priamy rýchlik do Bílej. Hotely mali svoje hospodárstva, pekáreň a boli viac-menej sebestačné. Po prevrate lokalita upadla.
Zaujímavosťou lokality je Experimentálne ekologické pracovisko, v ktorom sa monitorujú rôzne procesy smrekového ekosystému. Vstup je potrebné dohodnúť vopred, avšak pred samotným objektom sa nachádzajú náučné informačné panely.
zdroj: regionkysuce.sk
