BIELY KRÍŽ/ KLOKOČOV. Dnes si len ťažko predstaviť, že v rozpadnutej budove niekedy prekvital život.
Pri pohľade naň by ste len ťažko videli ten majestátny hotel, ktorým kedysi Barón býval. Toto miesto už poznajú len zblúdilí turisti a pamätníci.
„Kúsok odtiaľto som sa narodil, bol to najkrajší hotel na Kysuciach. Vždy tu bolo kopec ľudí. Lyžiari využívali kilometrový vlek a hneď vedľa aj detský. Roboty tu bolo veľa, ale aj vychýrené zábavy, táboráky...“ spomína Pavol Dorociak.
Barón, ktorý nebol barónom
Hotel Barón vyrástol na Bielom kríži v roku 1932. V tejto lokalite bol už tretím hotelom. Postavil ho nemecký čašník Adolf, ktorý sa do svojej nastávajúcej manželky zamiloval priamo na Bielom kríži. Tá tam prišla ako turistka.
Keďže Anežka Baronova bola bohatá, lásku mohli okrem svadby spečatiť aj majestátnym hotelom.

Ikonický hotel mal vlastné hospodárstvo aj pekáreň a zamestnával množstvo ľudí. Turizmus prekvital, návštevníkov lákali bohaté zábavy a v zime aj lyžiarsky vlek. Výnimočná poloha hotela zabezpečovala prepojenie Čechov a Sovákov, a tak sa neraz stalo, že si Slováci mohli nájsť majetnú ženu z Prahy.
Kaplnka na Bielom kríži
Kamennú kaplnku na Bielom kríži nechal svojej žene postaviť Adolf Baron. Anežka bola veľmi nábožná. Na sv. Cyrila a Metoda sa tu konajú púte a bohoslužby. Kaplnka sa preslávila tým, že tu kedysi v päťdesiatych rokoch slúžil omše istý kňaz Karol Wojtyła, ktorý prebýval pod Bielym krížom. Ten istý kňaz sa neskôr stal krakowským arcibiskupom a srdciam milým pápežom Jánom Pavlom II.
Znárodnenie prinieslo veľké škody
Po vojne sa majiteľom objektu nedarilo. Keďže sa hlásili k Nemcom, synovia narukovali do nemeckej armády a hotel bol znárodnený. Ten neskôr prevádzkoval správca Krištofík z Turzovky.