Ozval sa jej syn Radko a povedal: "Mama, ja nemám nohy." Anna vtedy už dva roky trpela slepotou. Dvadsaťročný syn bol jej veľkou oporou. Pral, varil, upratoval v byte. Chodil s ňou na prechádzky do mesta, rôzne vyšetrenia, po úradoch, keď bolo treba niečo vybaviť. Dvakrát jej operovali v hlave nádor, raz zlomenú nohu. Okrem toho, že nevidela, mala Anna problém aj s chôdzou.
Radko sa 7. júla pred rokom vracal vlakom zo Žiliny. Vystupovanie na železničnej zastávke Čadca - mesto na nesprávnu stranu sa mu stalo osudným. Zrazil ho prichádzajúci nákladný vlak. Po prevoze do nemocnice lekár konštatoval, že utrpel amputáciu oboch dolných končatín v predkolení, tržnú ranu na hlave a odreniny na chrbte. Nehoda si vyžiadala hodinové zastavenie dopravy na prvej aj druhej koľaji a meškanie dvoch rýchlikov a štyroch osobných vlakov.
V našich novinách sme o chlapcovi, ktorý prišiel o obidve dolné končatiny, písali viackrát. O tom, ako túžil vrátiť sa z Kováčovej čo najskôr domov, aby sa mohol opäť starať o mamu. Ako sa učil chodiť na prvoprotézach aj keď spočiatku to bolo hotové trápenie. Aká je súčasnosť? V nedeľu 26. júna prišiel Radko k posteli svojej mamy, aby ju nakŕmil a zistil, že je mŕtva. Šesťdesiatročnú Annu Kučeríkovú, ktorá v posledných týždňoch svojho života bola imobilná a prestala aj rozprávať, pochovali na čadčianskom cintoríne.
"Som z toho veľmi smutný, mama mi bude chýbať," hovorí Radko. Aby zahnal chmúrne myšlienky rozpráva o tom, ako dobre sa "zžil" s prvoprotézami. Jeho brat Anton vybavil potrebné náležitosti a zaslal pred niekoľkými dňami žiadosť do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, kde si Radko vyberie z trvalých protéz. Tie mu nahradia chýbajúce končatiny. Verí, že si na ne zvykne a bude ešte mobilnejší. "Keď idem teraz do mesta, zavolám si taxík, pretože do autobusu sa mi zle nastupuje. Dovezie ma na Palárikovu ulicu a tam začína moje korzovanie po meste. Bol som aj v obchode a kúpil toto tričko," ukazuje nám s radosťou v hlase, že nákup sa mu vydaril. Tričko mu sedí ako uliate. Občas zájde tiež do cukrárne s kamarátmi. Pri otázke, či aj na pivo, krúti zamietavo hlavou. Je totiž abstinent a nefajčiar. "Tieto veci ma nikdy nelákali." O to radšej si vraj pustí dobrú muziku, alebo pracuje na počítači. Skromného chlapca si pochvaľuje aj opatrovateľka, ktorá do rodiny dochádza na štyri hodiny, Renátka Tlelková. Vraj nikdy neohrnul nos nad jedlom. A vždy ju pochváli, že je chutné.
Radko Kučerík nás potešil. Navštívili sme ho presne 7. júla, teda rok od nehody. Vtedy sme ho našli v nemocničnej izbe. Tentokrát nás vyprevadil až pred panelák.
Autor: I. Hažíková