ČADCA. Výstavné priestorov, kde by sa mladí talentovaní umelci mohli predviesť, sa v okresnom meste Čadca dajú spočítať hádam na prstoch jednej ruky. Do úvahy pripadajú galérie v mestskom dome, v dome kultúry a výstavné priestory v Kysuckej knižnici.
Dvaja nadšenci umenia Stanislav Mikovčák a Gustáv Švábik sa preto rozhodli pustiť sa do dobrodružstva a na vlastnú päsť sprístupniť priestor, ktorí by práve mladí umelci mohli využívať na svoju prezentáciu.
Miesto krčmy galéria
Na Kysuciach celé storočia vznikali krčmy. Mnohí si stále myslia, že práve toto je pre Kysuce typické, no dávno tomu tak nie je,“ povedal jeden za autorov myšlienky novej galérie Gustáv Švábik - Macvejda.
"My sme sa na rozdiel od tohto akože typického kysuckého zvyku rozhodli otvoriť súkromnú galériu práve tu na Štúrovej ulici v Čadci, kde chceme dať priestor mladým, nádejným a talentovaným umelcom, ktorí nie sú verejnosti až tak známi a málokedy sa im podarí dosať do veľkých výstavných siení," uviedol Švábik - Macvejda.
Kysucké múzeum oslavuje polstoročie Čítajte Podľa jeho vyjadrenia je to už tridsať rokov, čo sa udiali zmeny v spoločnosti. Rôzne umelecké školy pribudli ako huby po daždi, no okrem Bratislavy a väčších miest nevidieť, že by sa to nejak odrazilo na počte vystavovateľov.
"Sklamaní touto celkovou situáciou a náladou v spoločnosti sme si povedali, že takto to ďalej nejde a rozhodli sa vytvoriť priestor v tejto súkromnej galérii. Nebude určená len na výstavy, ale ja na besedy, pri ktorých sa môžu ľudia všeličo o umení naučiť, premietania krátkych filmov či literárne popoludnia. Aby sa ľudia stávali konzumentmi umenia," doplnil.
Gustav Švábik - Macvejda
Narodil sa 3. novembra v roku 1943 v Turzovke. Po ukončení štúdia na umeleckopriemyselnej škole v Turnove v roku 1963, pokračoval ďalej v štúdiu na bratislavskej VŠVU v ateliéri doc. Václava Kautmana. Od deväťdesiatych rokov žije a tvorí v Čadci a v Turzovke, venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe a kresbe. Jeho diela nájdeme v galerijných a mnohých súkromných zbierkach doma i v zahraničí. Okrem početných výstav realizovaných na Slovensku úspešne vystavoval vo viacerých svetových metropolách (Praha, Londýn, Berlín, Varšava).
Odkaz - diela z obdobia pandémie
Ako prví sa v novej galérii rozhodli vystavovať práve Stanislav Mikovčák a Gustáv Švábik - Macvejda. Predstavili súbor plastík, ktoré vznikli v období korony, keď všetci ľudia opustili divadlá, kiná, galérie a museli byť zatvorení doma.
V Korni otvorili unikátnu expozíciu historického náradia Čítajte "Kultúrny život sa doslova zastavil. My sme však s Gustom chceli pracovať ďalej a vo vyhni, v dielni, v ateliéri vznikol súbor kovových plastík. Je to skĺbenie takých troch vecí. Jednak sme chceli predstaviť tieto sochy verejnosti, pretože veľa známych ich chcelo vidieť, vydali sme tiež publikáciu k tejto výstave s názvom odkaz a do tretice sprístupnenie týchto priestorov. Výstava našich plastík je taký prvotný pokus, aby si ľudia zvykli, že tu takáto galéria je. Ďalej ju poskytneme mladým ľuďom," uviedol Stanislav Mikovčák.
Igor Otčenáš, Ľubomír Rehák a Gustáv Švábik na vernisáži výstavy Odkaz. (zdroj: Pavol Stolárik)Vernisáž vrstvením umeleckého odkazu
Na vernisáži výstavy s názvom Odkaz sa stretlo mnoho priateľov a známych, ktorí tvorbu autorov Stana Mikovčáka a Gusta Švábika dokonale poznajú už dlhé roky. Medzi pozvanými nechýbal prekladateľ a bývalý diplomat a riaditeľ Slovenského inštitútu v Prahe Igor Otčenáš.
„Stana a Gusta poznám dlhé roky a musím povedať, že z tejto novej galérie, aj výstavy v nej, mám skvelé pocity. Veľmi si vážim to, čo robia., súkromná galéria v menších mestách sa často nevidí. Mám radosť, že to funguje, že takíto ľudia, ktorým záleží na rozvoju kultúry ešte existujú. Kombinácia železa, plechu a ocele pri Stanových dielach je úžasná. Aj to používanie starých nástrojov dáva jeho výtvorom ďalší rozmer. S oboma sme robili rôzne výstavy a teším sa, čím ma prekvapia, keď prídem na Kysuce opäť,“ uviedol Otčenáš.
Na Kysuciach vysychajú studne, pomáhajú aj hasiči Čítajte Ľubomír Rehák, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec v Ruskej federácie v Moskve povedal, že z diela Gustáva Švábika - Macvejdu pozná hlavne jeho drevené plastiky.
"No netušil som, že je aj umeleckým kováčom. A ozaj do týchto diel, ktoré robil počas kovidového obdobia, preniesol celú tú jeho kováčsku zručnosť a estetiku. Vidím v tom aj jeho typický rukopis kysuckej dediny, krajiny. Je veľmi príjemné si pozrieť, čo spolu so stanom dokázali vytvoriť," vyjadril sa veľvyslanec.
Stanislav Mikovčák, Milan Mazúr, Pavla Švábiková a Gustav Švábik. (zdroj: Pavol Stolárik)Gusto, daj Kysuce do dreva
Aká by to bola vernisáž, keby na nej chýbal spoločný priateľ oboch umelcov, kunsthistorik a dlhoročný bývalý riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline Milan Mazúr. S úsmevom na tvári zaspomínal na doby minulé.
"Švábik študoval na vysokej škole výtvarných umení tvarovanie u Václava Kautmana. Ten mu raz povedal „Gustave, skus ty Kysuce dat do dreva“. Gusto to ozaj zobral vážne a začal vyrezávať jednotlivé políčka, kysucké zákutia, doliny a ako to postupne vrstvil, vznikla kysucká krajina v dreve. A tým, že má vynikajúci cit pre farbu, dokonale vedel dotvarovať krásy oblohy, rannú rosu aj opary nad riekou Kysuca, čo je jedinečné. A prišiel zrazu Mikovčák, zdatný to architekt, staviteľ, kováč a spojením týchto dvoch umelcov vznikli takéto trojrozmerné plastiky, ktoré vychádzajú z tejto kysuckej krajiny," doplnil spomienky o akýsi rozbor vystavených diel.
Ako ďalej Milan Mazúr uviedol, otvorenie súkromnej galérie je akýmsi dobrodružstvom, ale je dobré, že takíto ľudia, ktorí to nerobia pre seba, ale hlavne pre ľudí, aby ich kultúrne vzdelávali, ešte existujú.
Galérie v rozhľadniach aj Stroj času
Stano Mikovčák a jeho Stroj času. (zdroj: snowparadise.sk)"Táto nová galéria a odkaz, ktorý nesie súvisí s predchádzajúcou dobou, so stavbou rozhľadní, z ktorých sa tiež stali galérie. V nich sú naše diela prístupné všetkým, ktorí tieto rozhľadne navštívia," povedal Stano Mikovčák.
Jeho slová potvrdzuje aj fakt, že v Oščadnici v rozhľadni v časti Dedovka, doplnilo výnimočné plastiky, ktoré sú umiestnené na schodisku rozhľadne, konkrétne v jej oknách, ďalšie dielo. Veď práve pre Stanka Mikovčáka je typické, že do svojich rozhľadní umiestňuje aj vlastnú tvorbu a priamo v nich tak vytvára krásne galérie.
V rozhľadni Dedovka vo výške 974 metrov nad morom mohli ľudia doposiaľ vidieť šesť plastík, ktoré znázorňujú človeka Kysučana z minulosti a jeho tvrdú prácu. Plastiky sú vytvorené zo starých kovových náradí, ktoré pochádzajú od obyvateľov Oščadnice z blízkosti strediska Veľká Rača.
Novinkou, ktorá v rozhľadni pribudla, je dielo s názvom Stroj času. To začalo vznikať ešte v období pred koronou a slávnostne bolo sprístupnené na Veľkej Rači v sobotu 16. júla.
"Ide o kovovú sochu znázorňujúcu hodiny, ktoré ukazujú päť minút po 12 hodine. Je vyjadrením súčasnej doby, pohľadom na prírodu, ako trpí napríklad so zvýšených emisií a globálneho otepľovania, ako nám pred očami schnú lesy a mizne čaro krajiny," opísal Stroj času Stano Mikovčák s tým, že bez prírody sa existovať nedá a keď ju zničíme, ďalšie generácie nás budú za to preklínať.
Stanislav Mikovčák:
Narodil sa 11. septembra 1964 v Turzovke. Po štúdiách pôsobil ako staviteľ a architekt v Nemecku. Neskôr sa vrátil na Slovensko a popri úspešnej kariére vo svojej projektovej firme sa venuje okrem množstva rôznych typov zrealizovaných stavieb výstavbe jedinečných rozhľadní. Vo svojom ateliéri pracuje hlavne so železom a svoje sochy vytvára klasickou metódou – kovaním za tepla. Jeho sochy absolvovali množstvo výstav a sú umiestnené v zbierkach významných ľudí doma i v zahraničí.
