SVRČINOVEC. Kysučan Stanislav Cyprich má za sebou bohatú spevácku kariéru. Vystupovať začal už ako päťročný a hudbe sa venuje dodnes. Rozprávali sme sa o tom, čo pre neho znamená hudba, čo je jeho inšpiráciou pri tvorbe piesní, o jeho práci s malými budúcimi virtuózmi, aj o tom, či sa môžeme tešiť na nové CD. To všetko a ešte oveľa viac nám prezradil v exkluzívnom rozhovore.
Spevu sa venujete od útleho detstva. Aká bola vaša cesta k muzike?
Pochádzam z hudobníckej rodiny, otec ma k hudbe viedol odmalička. Celá moja rodina hrávala, od dedka cez tetky, bratrancov, sesternice... Pred divákmi som začal spievať, keď som mal len päť rokov.
V mojich siedmich rokoch sme vystupovali v celoštátnej československej súťaži Spieva celá rodina, ktorú sme vyhrali. Bohužiaľ, z tejto zostavy už žijem iba ja a týmto rozhovorom im tam hore posielam pozdrav, myslím na nich a venujem sa tomu, čo mi bolo dané do vienka.
Mentor Petrík: Ak budete stále súperiť s kolegami o to, kto je lepší, nezostane vám energia na to byť naozaj dobrý Čítajte Po štúdiu na konzervatóriu som začal tvoriť vlastné piesne, kde som mnoho nahral v českých a slovenských rádiách. Mal som veľa televíznych vystúpení, stovky koncertov po Slovensku, Česku aj Poľsku.
Čo pre vás znamená hudba?
Hudba pre mňa znamená únik od problémov, ktoré všetci máme. Je to cesta do celkom iného sveta, plného emócií. Hudba je fenomén. Veci sa dajú robiť povrchne, alebo celou dušou. A tak ja tvorím hudbu. Keď hrám, žijem. Narodil som sa v hudbe a pre hudbu.
Ako dieťa som strašne rád sledoval skúšky kapely, v ktorej otec hrával. Najviac sa mi páčili bicie nástroje, ale nikto ich vtedy nevyučoval, takže som sa na ne učil po skúškach. Do hudobnej školy som nakoniec nastúpil na klavír, a som za to vďačný, pretože som získal perfektný základ pre akékoľvek ďalšie hudobné znalosti. Hral som na klavír a spieval som.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako Stanislav vníma prácu pedagóga a aký je učiteľ
- Kedy je vhodný vek prihlásiť dieťa do umeleckej školy
- Ako si treba vybrať hudobný nástroj, na ktorý sa chce človek naučiť hrať
- Či ako pedagóg nemá sklony hodnotiť aj iných umelcov
- Akú hudbu počúva vo svojom voľnom čase
- Aké má plány do budúcna
- Či sa aj jeho deti venujú hudbe
Profesijne pôsobíte ako pedagóg na umeleckej škole. Aká je práca s deťmi? Ste prísny učiteľ?
Deti sú rôzne, ale je na učiteľovi, aby ich zaujal. Veľa z nich u nás školu nedokončí, pretože to berú ako krúžok a to je škoda. Na hudobný nástroj sa za rok nikto nenaučí. Učíme sa celý život.
“Je na učiteľovi, aby odhadol, na čo dieťa má. Učiteľ musí dieťa usmerniť a nájsť tú správnu cestu, podporiť v tom, čo mu ide a zapracovať na tom, čo nejde.
„
Dnes deti nechcú hrať vážnu muziku, páči sa im niečo v rádiu a chcú to vedieť hrať. Naozaj to tak nefunguje. Nemôžete postaviť strechu, keď nemáte základy. Všeobecne mám ale prácu s deťmi veľmi rád, najmä s takými, ktoré sú pre hudbu skutočne zapálené.
Deti sú vyberané na základe talentových skúšok, alebo má šancu každý?
Talentové skúšky sú, ale šancu má každý. Selektuje sa to v priebehu roka a deti, ktoré to nezaujíma, samé odchádzajú. Na hudobný nástroj sa však dokáže naučiť hrať každý, kto má taký cieľ. Pokiaľ dieťa chce, tak sa to niekde ukáže. Vôľa sa vždy prejaví. Aj u starších ľudí.
