Čadca bola v minulosti hádzanárskou baštou. Za desaťročia tu vyrástli mnohé talenty. Ženské družstvo bolo dlho na hádzanárskej mape Slovenska. Situácia sa ale zmenila a hoci tento šport nemá u nás už také zvučné meno, stále funguje vďaka nadšencom. Klub MŠK – hádzaná Čadca dnes zastrešuje okolo šesťdesiat členov. Nebyť zanietenia, ochoty a lásky k športu, dnes by sme na hádzanú v metropole Kysúc už len spomínali.
Veľkú zásluhu na fungovaní má aj Mária Hrudálová, bývalá dlhoročná hádzanárka a dnes trénerka. Spolu so svojimi kolegami obetujú športu množstvo času a energie. Venujú sa deťom a vedú ich k pohybovej aktivite. Mária Hrudálová hovorí o fungovaní hádzanej v Čadci, aktuálnej situácii, ale aj o víziách do budúcnosti.
Hádzaná a Čadca išli vždy ruka v ruke. Aká je dnes situácia?
Naše mesto malo k hádzanej vždy blízko. Dlhé roky sa v ňom hrávala prvá liga žien a na Kysuciach vyrástli mnohé šikovné hráčky. Nakoniec ostal klub, ktorý zastrešoval len ženy. My, ako bývalé hráčky, sme sa po dlhom zvažovaní rozhodli založiť mládežnícky klub hádzanej. V roku 2015 vznikol v Čadci nový športový klub MŠK – hádzaná Čadca s tým, že sa chceme venovať primárne mládeži – od prípraviek až po dorasteneckú kategóriu. Dnes máme desiatky detí, ktoré chcú športovať a venovať sa pohybovej aktivite.
Ktoré kategórie zastrešujete?
Ako som spomínala, máme prípravku, mladšie i staršie žiačky, dorastenky a aj chlapcov v kategórii mladších žiakov. Tých je však menej. Gro nášho klubu tvoria dievčatá. Hádzaná bola v Čadci s futbalom vždy športom číslo jeden, preto sme chceli, aby úplne nezanikla. Neskôr sa situácia zmenila, tréneri poodchádzali a dnes máme už len mládež.
