Čadca snorí už tretí rok trénera, nemá takpovediac ani cent navyše, napriek tomu do sezóny vkročila so živou iniciatívou hrať Slovenský pohár i vidinou atraktívneho súpera. V penaltovej dráme skúsenosťami vyfackala Jasenicu, splnila si vlastné želanie a vidinu zočí v stredu. Na Kysuce totiž spod Tatier dorazí ligová autorita.
V klube sa nemožné stalo skutočnosťou. Neskončil, neprestúpil ani ho nezastrelili, no Tomáš Tlelka už nie je kapitánom. Pri FK stál v najlepšom i najhoršom, na ihrisku vždy odovzdal všetko a keď hrá, hráči hrajú inak. Počtom hlasov opäť jednoznačne vyhral, ale pásku posunul inému, o trinásť rokov mladšiemu spoluhráčovi. Aj keď vôbec nemusel. Veľké gesto.
Pri výbere mu oko na vhodnejšieho adepta ani padnúť nemohlo. Možno najmladšiemu kapitánovi vôbec futbal koluje v žilách a na hrudi tlkoce modré srdce. Už v 20 rokoch je neuveriteľnou oporou, lodivodom obrany a správnym vodcom. A presne takým bude DANIEL PRÍVARA aj proti Liptovskému Mikulášu.
„Poctivá defenzíva, čo najdlhšie nerozhodný výsledok a hroziť po rýchlych brejkoch. No ako poznám trénerov, majú zafixovaný trošku ambicióznejší štýl. Uvidíme, čo navaria,“ začal debatu svojím pohľadom na vec bývalý hráč Banskej Bystrice, ktorý si v kútiku duše želal práve Duklu. „Stále ich môžeme chytiť v ďalšom kole,“ žmurkol.
Kysucká metropola má v lige už po troch kolách rovnaký počet výhier ako za celú ušlú sezónu a v majstrovstve regiónu dokazuje, že s ňou treba počítať. Naopak Mikuláš sa na úvod súťaže topí v útrobách, pohár je preto až prioritou číslo dva. A s Čadcou to bude bolieť.
„Bola by pre nich hanba vypadnúť so štvrtoligovým mužstvom, určite sa pripravia. Technicky sa nemôžeme porovnávať, treba ich zlomiť na iných frontoch. Oddýchnutí, opálení a s magnetkami od nás neodídu, nič nedáme zadarmo. Keď hráte futbal, musíte si veriť, nie predom baliť nádej. Neviem odhadnúť, koho sem pošlú, ale či príde Jendrišek alebo dorastenci, náš prístup sa nezmení. Som presvedčený, že každý na ihrisku zo seba odkrojí veľký kus,“ hecuje futbalista, ktorý k postupu do druhého kola pomohol aj trefou v lotérii. A zodpovednosť je na seba pripravený vziať zase, veď s „céčkom“ na ruke musí.
Aj keď za posledné roky modrá zbledla, ľudia si akoby zvykli na časté prehry a na tribúnach fúka prievan (vďakabohu za ultras), čadčianskym „youngsters“ sa magnetizujúce odhodlanie uprieť nedá a práve dobrý výsledok s ligistom by všetko mohol napraviť.
„Sme veľmi mladí, no rok od roku stále silnejší. Roky tu súper z najvyššej súťaže nehral, zápas vnímame ako veľkú príležitosť, o motiváciu je postarané. Pozorujem náladu v šatni, rozprával som sa s chalanmi, veštci sa tešia. V tíme sme pevne verili vo veľké meno a preto šli do pohára. Teraz pevne veríme vo veľkú divácku účasť,“ nešetril pozitivitou Prívara.
Čadca bude v stredu potrebovať návrat do čias, keď si ľudia na kamennom ovále obsádzali miesta hodinu pred výkopom, iní viseli na stromoch. Návrat do čias, keď Čadcu s vervou hnal za víťazstvom každý.
Návrat do čias, keď jej krížom-krážom zaľúbene fandili všetci.
Výhra by všetko zmenila. I prázdne tribúny. (zdroj: Matúš Mokáň)
