SNEŽNICA. V Arktíde pozoroval ľadové medvede, v džungli počul kikiríkať stovky kohútov, o chlp sa vyhol snehovej búrke i jednému z najväčších masakrov v USA.
Cestovateľ Tomáš Beňadik, ktorý pochádza zo Snežnice, žije v Anglicku a precestoval 50 krajín sveta, nám porozprával o cestovaní, dobrodružných výpravách, napínavých situáciách aj o plastoch v arktickom oceáne.
Hovorí sa, že duša dobrodruha je v cestovateľoch od detstva. Aké boli vaše začiatky? Ktorú krajinu ste navštívili ako prvú?
Začal som cestovať odkedy som bol schopný si na to zarobiť. Prvá väčšia cesta bola do Španielska. S kamarátmi sme si požičali karosu a hor sa do sveta. Špecializovali sme sa na hory a horské priechody. Mal som vtedy 23 rokov.
Ale taká prvá naozaj exotická destinácia bolo Maroko, vtedy to bola veľmi málo navštevovaná lokalita, dnes tam už chodí ktokoľvek.
“Investujem do toho najdôležitejšieho. Do seba a do zážitkov, ktoré mi nikto nikdy nevezme. Do zážitkov, ktoré ma ovplyvňujú, formujú a robia zo mňa toho Tomáša, ktorým som.
„
Podľa čoho si vyberáte cieľ ďalšej cesty?
Mám zoznam krajín, ktoré chcem navštíviť, sledujem rôzne cestovateľské blogy a do detailov plánujem a študujem. Mám rád kultúrny šok. Keď prídem do Chorvátska, nie je to rovnaké ako keď prídem do Iránu. Sú krajiny, ktoré sú pripravené na turistov a potom tie, kde je ešte turizmus v plienkach. A tam ja chodím rád.
Takže preferujete lokality bez turistov. Koľko krajín ste už navštívili?
Navštívil som okolo 50 krajín.
Muzikant ASIS: Nemám rád nálepky. Hudbu netreba škatuľkovať Čítajte Je nejaké miesto, kam by ste sa už nechceli vrátiť?
Väčšinou sa nevraciam dvakrát na to isté miesto, pretože dávam šancu tým novým. Ale miesto, kam by som už vyslovene nechcel ísť nemám. Veľa cestovateľov by povedalo Severná Kórea, ale ja som tam zatiaľ nebol, takže osobnú skúsenosť nemám.
Hovorili ste, že sledujete rôzne cestovateľské blogy, vy sám však blog nemáte, napriek tomu, že by ste sa určite vedeli živiť aj svojim cestovaním. Prečo?
Blog nemám, pretože mám rád svoje súkromie. V minulosti som robil nejaké prednášky o cestovaní, napríklad o výstupe na Kilimandžáro, ale na blog sa nechystám. Ak mám ale nejaký odporučiť, tak určite Travelistan, konkrétne cestovateľ Martin Navrátil, ktorý robil dlho turistického sprievodcu a teraz robí blog.
Cestovanie nie je lacná záležitosť, ako sa dá spojiť s prácou?
Dá sa. Ja napríklad predávam bicykle, čo je dosť sezónna práca, ale stačí to na moje cestovateľské plány, takže to viem krásne spojiť. Manželka je zas veterinárka, konkrétne špecializovaná na kone.
Momentálne žijeme v Anglicku, kde je naozaj veľa Slovákov a keď nejakých stretneme, každý sa nás pýta, v ktorej reštaurácii pracujeme a kde umývame riady. V Anglicku sme braní ako lacná pracovná sila, pričom je to najmä o jazykových schopnostiach.
Nemôžete chcieť dobrú prácu, ak sa sotva dohovoríte. Šokuje ma, že aj v chudobných krajinách všetci hovoria anglicky, ale na Slovensku by chcel každý skvelý život a skvelý plat za nič, lebo má problém sa niečo naučiť. Samozrejme, neplatí to o všetkých.
Čo sa ale financií a cestovania týka, začal som cestovať veľmi nízkorozpočtovo. Spával som v horách, na pláži, na parkovacom mieste. Dokonca tam prišli policajti, ale čo mali s nami robiť, veď sme neporušovali zákon. Raz nám poradili inú ulicu, kam sa môžeme ísť vyspať. Viackrát nám ale niekto ponúkol nocľah.
V Iráne sa nám stalo, že sme spali na medzistanici lanovky, keď zrazu prišiel ochrankár. Mysleli sme si, že nás ide vyhnať, ale jemu nás len bolo ľúto a zavolal nás prespať k sebe do unimobunky. Na hoteli sa nezoznámite s domácimi, nespoznáte kultúru.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Ako sa treba na cestovanie pripraviť
- Prečo robia taxikári častokrát krajine zlé meno
- Aké náročné a nebezpečné situácie Tomáš zažil
- Aké dobrodružstvá zažil a čo ho prekvapilo
- Prečo sa na Slovensku máme dobre
- Ako vnímal kovid z pohľadu cestovania
- Čo ho počas expedície na severnom póle najviac prekvapilo
- Aké má plány do budúcna
V čom spočíva príprava na takúto cestu?
Príprava v mojom prípade býva naozaj dlhá. Rád si o krajine naštudujem naozaj všetko. Snažím sa zistiť čo najviac informácií, ktoré budem potrebovať. Čo sa však týka prípravy na nadmorskú výšku, tam toho človek veľa nezmôže, pretože každý reaguje inak. Je ale fajn vedieť, do čoho človek ide. Naštudovať si danú lokalitu, terén, podmienky a myslieť dopredu.
Vo Svrčinovci začali stavať ekodukt, v ceste mu stojí rómska osada Čítajte Ďalej musí mať človek dobrú kondíciu, ja napríklad celoročne aktívne bicyklujem a behám. Ale keď je pred nejakým väčším výstupom, tak sa trénuje aktívnejšie. Výstupy so záťažou, alebo si mesiac dopredu dáš nejakú vitamínovú kúru, aby sa nestalo že ochorieš po pár dňoch tripu. Ak sa ide do chladnejších oblastí, tak spávame na balkóne, alebo na dvore. Fyzická kondícia človeku dodá aj mentálnu istotu.
Turisti sú všeobecne považovaní za najľahšiu obeť podvodníkov, platí to všade vo svete?
Samozrejme, vždy keď priletíš do nejakej krajiny, tak naletíš nejakému podvodníkovi. My to voláme začiatočnícka daň. Z môjho pohľadu podvodníci a hlavne medzi taxikármi robia krajinám zlé meno. Sústredia sa na turistov a vyložene ich okrádajú. Mám naozaj aj osobnú skúsenosť.
Človek sa učí na vlastných chybách. V ktorých situáciách ste si povedali túto vetu?
V Maroku sme zistili, že pomarančová šťava je lacnejšia ako čistá voda, takže sme pili len džús a potom sme zistili, že to nebol dobrý nápad (smiech).
Alebo keď som si v Austrálii požičal surf od kamaráta a pri prvej vlne ma hodilo o kameň a vyrazilo mi dych. Týždeň mi trvalo dať sa do poriadku. Potom som vyskúšal surf znova a stalo sa presne to isté. Odvtedy som dal surfovaniu pokoj.
Naposledy som si to povedal na svadobnej ceste na Kréte. Gréci požičiavajú motorové člny bez licencie a my sme si samozrejme jeden požičali. Tiež to nebol to príliš dobrý nápad. Skoro sme sa zabili (smiech).
