KYSUCE, ŽILINA. Sychravé jesenné počasie a nástup detí do kolektívu máva za následok zvýšenú chorobnosť u detí. Soplíky, kašeľ či zvýšená teplota je u detí v tomto období bežná záležitosť. Dá sa tomu vôbec predísť? Prečo je dôležitá zdravá strava a psychická pohoda a ako to je s detskými vitamínmi so zaručeným účinkom? O detskej imunite sme sa zhovárali s lekárkou Miroslavou Moravčíkovou.
Imunita je slovo, ktoré každý z nás dôverne pozná. Vieme, že ju máme a vieme, že zaisťuje obranu tela proti chorobám a škodlivinám. Kedy sa však začne vyvíjať a čo všetko ju ovplyvňuje?
Imunitný systém sa začína vyvíjať už veľmi skoro, ešte v prenatálnom období, okolo šiesteho týždňa po počatí. Kľúčovú úlohu zohráva placenta, cez ktorú nastáva prenos protilátok z krvi matky do krvi plodu a tie chránia dieťatko po narodení.
Plne očkovaná matka tak dokáže poskytnúť dieťaťu ochranu aj voči ochoreniam, proti ktorým bola očkovaná. Tento prenos sa deje najmä v posledných týždňoch gravidity, preto predčasne narodené deti, u ktorých nestihlo dôjsť k prestupu protilátok, sú najviac zraniteľné.
Cestovateľ: Slovenská pohostinnosť je mýtus, mali by sme sa učiť od iných krajín Čítajte Tieto protilátky sa však časom spotrebujú a okolo šiesteho mesiaca veku nastáva tzv. fyziologický imunitný deficit, stav, kedy má dieťa výrazne oslabenú imunitu. Dieťa už nemá protilátky od matky, a zároveň má nedostatočne vytvorené svoje protilátky. Imunita sa postupne formuje a svoju úplnú funkčnosť dosiahne až v období puberty.
“V predškolskom období považujeme ročný výskyt šiestich až ôsmych infekcií horných dýchacích ciest, ktoré majú nekomplikovaný priebeh s dobrou odpoveďou na liečbu, za bežnú chorobnosť.
„
Nový školský rok pre väčšinu detí znamená aj soplíky, kašeľ či horúčky. Dá sa takýmto chorobám, ktoré deti trápia pri nástupe do kolektívu predísť?
Nárast chorobnosti v tomto období nie je nič neprirodzené ani neočakávané. Hlavný dôvod zvýšenej chorobnosti detí, ktoré po prvýkrát prišli do väčšieho kolektívu je ten, že doma sa pohybovali v stále rovnakej mikrobiálnej flóre a odrazu nastala veľká zmena.
Časť dňa trávia v kolektíve, kde každé dieťa je veľmi pestrým zdrojom rôznych mikróbov. Na imunitu má vplyv aj prispôsobivosť dieťaťa. To, ktoré chodí do škôlky rado, teší sa na ňu, je podstatne menej choré ako škôlkar, ktorý zle psychicky znáša nástup do zariadenia.
Stres totiž oslabuje imunitu. Deti často nemajú na dostatočnej úrovni vybudované základné hygienické návyky – umývanie rúk, smrkanie. Nástup do kolektívu sa navyše prekrýva s príchodom jesene, pre ktorú je typická zvýšená aktivita vírusov.
Tak, ako vyzrieva dieťa, vyzrieva aj jeho imunitný systém. A to tým, že sa opakovane stretáva s rôznymi infekciami, každé ochorenie buduje imunitnú skúsenosť a imunitnú pamäť. Dobrou správou je, že imunitná obrana sa postupne vybuduje a zdokonalí a chorobnosť detí postupne klesne.
V predškolskom období považujeme ročný výskyt šiestich až ôsmych infekcií horných dýchacích ciest, ktoré majú nekomplikovaný priebeh s dobrou odpoveďou na liečbu, za bežnú chorobnosť.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Ako a čím podporiť imunitný systém detí
- Sú chemické vitamíny z lekárne dobrou voľbou?
- Aké faktory negatívne ovplyvňujú imunitu
- Prečo je dôležité úplne doliečenie a kedy už treba ísť k lekárovi?
- Do akej miery imunitu ovplyvňuje strava a čo by mala obsahovať
Ako a čím môžeme účinne podporiť imunitný systém?
Neexistuje žiadny zázračný sirup, ktorý by zaručil, že dieťa bude zdravé. Ja uprednostňujem prírodné prostriedky na ovplyvnenie imunity – predovšetkým prípravky s obsahom betaglukánu (imunoglukán), Kalobu, u starších detí zinok – tieto sú moje najobľúbenejšie.
Okrem nich možno použiť probiotiká, bazu čiernu, propolis, cesnak, Cordyceps, hubu Reishi, kolostrum, echinaceu, rakytník, čaj lapacho. Potom existuje skupina liekov, ktoré označujeme ako bakteriálne lyzáty, získavajú sa z tiel baktérií, ktoré sú najčastejšími pôvodcami infekcií u detí. Ich použitie už spadá do rúk lekára.
