Dostať požehnanie od pápeža, za tri dni postaviť dve tribúny, dávidovsky skoliť Goliáša a potom vymeniť vodu za víno. Žiadna biblická romanca, ale možno najväčšia futbalová senzácia v histórii Kysuckého Nového Mesta.
Rok 1975, jesenná sobota, osemdesiata prvá a hurhaj sťa z džungle. Štadión praská pod ťarchou účasti štvornásobne prevyšujúcej kapacitu, veční flegmatici ohrýzajú nechty, o paličkách kráčajúci skáču na vlastných a kto má strojček na srdci, tomu horia baterky.
To sedemtisíc oddancov v Kysuci trieska na slávu ZVL a jedenástku na trávniku ženie za nemožným, veď malý klub o desať minút udiví veľké Československo a navždy vojde do dejín. V súťaži, ktorú ani neplánoval hrať. Proti milionárskej Sparte, ktorú vôbec neplánoval stretnúť, nie to poraziť.
Výmysly? Kdeže. Retrospektíva z doby, keď aj Jaroslav Jozefík, vždy výrečný a správny chlap, od úžasu strácal slová.
Postúpia Košice. Aj keby som mal predať železiarne
Prvá národná sa nemojkala s nikým, remíza vážila toľko čo zlato, mužstvá si cenili každý ťuk, za výhru boli len dva body a štvrtý Púchov delilo od štrnásteho Slovana B päť. Po lopate, kto zaváhal, mal smolu. Postup neskloňovali takmer nikde a tobôž nie v Kysuci. Vtedajšie ZVL si želalo miestenku do hornej polovice, možno, ak Boh dá, prvej päťky. Prinajlepšom.
ĎALEJ SA DOZVIETE
- aký pápež Kysuci "požehnal"
- prečo ich pred najdôležitejším zápasom (s Ružomberkom) uniesli vlastní funkcionári
- na základe čoho si Jozefík myslel, že Ružomberok mal "motiváciu z východu" a čím sa stále chváli
- ako v možno najdôležitejšej chvíli "donútil" rozhodcu, aby neuznal regulárny gól
- či je pravda, že Sparta zablúdila do Lehoty
- koľko prišlo divákov, odkiaľ-pokiaľ sa nedalo zaparkovať a ako Sučák svojou "mužskou pýchou" vybojoval penaltu
- čo sa písalo v ďakovných listoch od fanúšikov Slavie
- akú prémiu dostali za výhru s českým gigantom
- prečo sa nesmeli nazývať profesionálmi ani v 2. československej lige
- koho zobral Trinec, koho Trnava a koho chcela samotná Sparta
- koľko v 70. rokoch so spoluhráčmi zarábali a na koľko chodievali do práce (ako jediní hráči v súťaži)
- prečo Jozefíkova manželka, ktorá z Bratislavy dochádzala na každý zápas, práve ten so Spartou nevidela
- prečo nezostal v Petržalke a neprijal ani ponuky Trinca či Považskej Bystrice z 1. československej ligy
- ako v 45-ke ukončil kariéru
- kedy Kysucký Lieskovec vybavoval hráčsky transfer z prvej ligy do poslednej
Ale človek mieni, lopta mení, a v poslednom majstráku na jeseň '72 menil Ľudovít Baďura. Extra-rýchle krídlo zariadilo dvomi gólmi pod Čebraťom výhru na úkor Ružomberka a Kysuckému Novému Mestu výhľad z bronzovej priečky. Avšak na otázku, kto zaujme tú konečnú zlatú, by vám ešte v apríli sto náhodne opýtaných odvetilo jednohlasne – Košice.
