Na Kysuciach sa narodilo mnoho šikovných ľudí. Veľa z nich sa presadilo nielen doma, ale aj za hranicami vlasti. Tvrdou prácou pevne kráčali za svojimi snami a dnes môžeme byť na nich právom pyšní.
Patrí medzi nich aj Patrik Paštrnák z Rakovej. Mladý a ambiciózny historik, ovládajúci niekoľko jazykov, už od detstva v štúdiu vynikal, pričom najbližšie mal práve k dejinám. Rád čítal a neustále sa vzdelával. Úspešne absolvoval štúdium na viacerých univerzitách.
V tomto roku zavŕšil svoje snaženie ziskom doktorátu na prestížnej Oxfordskej univerzite, najstaršej vo Veľkej Británii a podľa rebríčka najlepšej v Európe.
Je spoluautorom monografie obce Raková s názvom Raková – Dejiny, ľudia, príbehy. Publikácia sa stala Knihou Kysúc 2019. V najbližšom období mu vyjde ďalšia vedecká práca. O štúdiu v zahraničí, plánoch, ale i zážitkoch nám ochotne porozprával.
V článku sa dozviete
- Aký je rozdiel medzi jednotlivými univerzitami
- Prečo by sa už pracovne nevrátil do Talianska
- Či plánuje návrat na Slovensko
- Aké má ďalšie pracovné ambície
- Ktorá oblasť histórie mu je najbližšia
Vaša cesta za vzdelaním bola pomerne pestrá. Skúste nám ju opísať.
Prvé kroky som robil doma v Rakovej. Navštevoval som Cirkevnú základnú školu Jána Palárika. Odtiaľ som išiel na Gymnázium svätého Františka z Assisi v Žiline. Po maturite som nastúpil na štúdium teológie do Nitry, ale spod Zobora som predčasne odišiel. Vyštudoval som bakalára v Olomouci.

Už počas môjho pôsobenia v tomto meste som bol, v rámci projektu Erasmus, jeden semester v talianskej Florencii a neskôr aj v Ríme. V Českej republike som dokončil magisterské štúdium v odbore história a latinčina. Rozhodol som sa pokračovať, preto som odišiel do Budapešti na Stredoeurópsku univerzitu, založenú finančníkom Georgeom Sorosom.
Vyštudovali ste magistra v Olomouci, napriek tomu ste išli ešte do Budapešti. Prečo?
Štúdium v Olomouci bolo skvelé, ale stále šlo o klasickú, regionálnu univerzitu. Do Budapešti som išiel iba na jeden rok, nakoľko ide o univerzitu akreditovanú v USA. Chcel som mať aj titul amerického magistra. Túžil som skúsiť iný systém a posunúť sa niekam ďalej. Kvalitou je totiž Stredoeurópska univerzita niekde úplne inde než zvyšok vysokých škôl v regióne.
Nasledovala prihláška na Oxford...
Chcel som si urobiť doktorát. Prihlášky som poslal na rôzne univerzity po celom svete. Spomeniem Harvard alebo Toronto. Na tie ma nezobrali, ale Oxford mi vyšiel. Povedal som si, že za vyskúšanie nič nedám, maximálne poplatky spojené s prihláškou (smiech). Na Oxforde ma prijali na DPhil kurz v histórii, to je niečo ako u nás veľký doktorát, tzv. PhD.