Hral ligu za Ostravu, Slovácko či Nitru, v Nemecku ťahal Lokomotívu Lipsko, ešte ako dorastenec dal na Letnej gól veľkej Sparte, držal v rukách dvakrát titul českého majstra i pozvánku do „repre“.
Jeden dedo ho ako malého „kluka“ priviedol k futbalu, v rodnom Havířove totiž šéfoval „kopané“, druhý zase na Kysuce, lebo v Makove na kopci vlastní chatu. Večne usmiaty vnuk teda počas leta tak trochu uzavrel kruh.
Netára do vetra, ukazuje ako sa veci dajú, vyžaduje priazeň po futbalovom blahu a divákov núti tajiť dych. Že z dobrého hráča málokedy vzíde dobrý tréner? To je možno pravidlo, ale žiadny zákon by nemohol jestvovať bez výnimiek. A tou FILIP RACKO bezpochyby je.
Komunikácia a dôvera. Všetci sú futbaloví
Prostredie viaže puto s vašim detstvom, sledovali ste tamojší futbal už predtým alebo nemali tušenie, komu podávate ruku?
Ako dieťa som na Kysuciach strávil kopu času, ale úprimne? Ani som nevedel, kde má Makov ihrisko. Pred pár rokmi som hrával v Stráži pod Pavlom Bugáňom, momentálne pôsobí v Česku a pozná pána starostu Martina Pavlíka.
Keď som na začiatku leta skončil vo Vratimove, hneď sa ma pýtal či niečo mám, čo by ma zaujímalo a nejako nás prepojil. Stretli sme sa v Havířove, podebatovali o futbale, poukazoval mi ako sa veci majú, a veru, majú sa zaujímavo. Tak sme sa dohodli a som tu.
Máte 37 rokov, v kabíne teda viacero rovesníkov i nemalý rešpekt. Je výhodou, keď má tréner k hráčom „na skok“ aj vekom?
Asi platí, že vek je len číslo, nemyslím si, že by to malo byť o ňom. Skôr o spôsobe komunikácie a vzájomnej dôvere. O tom, či hráči pôjdu za trénerovou víziou a, samozrejme, či sa im on dokáže patrične odvďačiť. Keď si v kabíne sadnete po ľudskej stránke, je úplne jedno, či máte 60 alebo 35.
Ste kouč s tvrdou rukou alebo demokrat?
Skôr demokrat. Stále sa učím, takže sa snažím veľa pýtať, rozprávať s hráčmi, robiť veci naplno a s radosťou čerpám spätnú väzbu. Hráme amatérsku súťaž, nie profi, chalani prichádzajú na tréning rovno z práce, čiže keď od nich budem vyžadovať niečo, čo ich v daný moment nebude baviť, nič im to nedá. Naopak, zábavnou formou sa vždy niečo naučia a nezačnú si hľadať výhovorky. Svojim spôsobom sme všetci spokojní.
ĎALEJ SA DOZVIETE
- prečo možno skončí už v zime
- či mu chýba nejaký hráč a čo ešte nikdy nezažil
- akú trojicu si nevie predstaviť na lavičke
- či súhlasí s názorom vedenia, že tohtoročný káder je až "prehnaný"
- čo mu vedenie, ako jediné a s úsmevom, "vyčíta"
- či ďalšie české posily, dvojičky Kundrátkovci, boli jeho tipom
- čo hovorí na remízu v Krásne, a zároveň jedinú stratu bodov
- aký si stanovil cieľ a či možno z rovnice jeho odpovedí za neznámu dosadiť postup
- či je rozdiel trénovať v Česku a na Slovensku
- ako hodnotí úroveň majstrovstva regiónu
Klubová filozofia zakladá na, a predovšetkým vyžaduje, futbalovosť. Predpokladám, že s ňou súhlasíte.
Určite. V mužstve nie je nik, pre koho by akýsi herný profil a technická výzbroj neboli prioritou. Nedisponujeme silovými hráčmi, ktorí úmyselne vyhľadávajú súboje, všetci chcú pracovať s loptou. Myslím si, že hra je toho dôverným svedkom. Všetci sú futbaloví.