S jeseňou a chladnejším počasím sa na dedinách vždy spájali zabíjačky. Návštevníci, ktorí do Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke počas uplynulej nedele zavítali, mohli ochutnať kapustnicu alebo čiernu zabíjačkovú polievku.
"Okrem toho boli v ponuke pečené jelítka, pečená krkovička, kolená, pečienka, oškvarky, tlačenka a chlebík s masťou. Ak mal niekto chuť na sladké boli v ponuke aj koláče. Počasie nám prialo a k dobrej nálade zahrala ĽH Starejší z Novej Bystrice. O tom, že toto podujatie máte v obľube svedčí aj to, že k nám zavítalo okolo päťsto návštevníkov. Všetkým ďakujeme a tešíme sa na ďalšie stretnutie," uviedla Miriam Jančulová z Kysuckého múzea.

Návštevníci si opäť mohli pozrieť funkčnosť starých dobových peci, ktoré múzejníkom verne slúžili počas celej sezóny na prípravu jedál počas podujatí Kuchňa starých materí. Mohli tak posúdiť, že jedlo pripravené na takýchto pieckach má inú chuť, ako keď sa pripraví doma.
Mohli sa dosýtosti najesť mäsa
Zabíjačka patrila v minulosti k zimným tradíciám a v dedinskom prostredí bola považovaná za spoločenskú udalosť, na ktorej sa stretávala celá rodina. Dnes domácu zabíjačku poznajú mnohí ľudia len z rozprávania.
Ako uviedol historik Kysuckého múzea Martin Turóci, hlavným dôvodom bola „skutočnosť, že zabíjačka často ponúkala jedinú príležitosť, keď sa ľudia mohli najesť dostatočne mäsa, ktoré sa v minulosti objavovalo na stoloch našich predkov pomerne zriedkavo a zvyčajne iba v skromnom množstve.

"Okrem toho zabíjačka bola už tradične predzvesťou blížiacich sa sviatkov. Ošípané totiž zvyčajne zabíjali pred Vianocami a pred veľkonočnými sviatkami, aby mali domácnosti počas sviatočného obdobia čerstvé mäso," vysvetľuje Turóci.
V bohatších rodinách vyučený mäsiar
Podľa jeho slov chudobnejšie domácnosti si zabíjačku zväčša zabezpečovali vo vlastnej réžii, bohatší si volali skúsených mäsiarov, ktorí mali pre túto prácu patričnú kvalifikáciu, no najmä vybavenie.
"Okrem toho mali skúsenosti s prípravou tradičných zabíjačkových špecialít, ktoré mali v ich prevedení podstatne vyššiu kvalitu. Porážku všetkých druhov hospodárskych zvierat museli v minulosti zvládnuť už mäsiarski učni, ktorí svoju zručnosť v tomto základnom úkone dokazovali obyčajne vykonaním učňovskej skúšky prebiehajúcej zväčša na obecnom bitúnku v Čadci," ozrejmuje historik Kysuckého múzea.
Ďalej dopĺňa, že tú učni museli tradične previesť porážku vybraných druhov dobytka a ich rozrábku.
"Po jej zložení získali výučný list a mohli sa zamestnať. Po odpracovaní určitého času a nadobudnutí ďalších odborných skúseností mohli taktiež požiadať o vykonanie tovarišských skúšok, kde museli preukázať najmä znalosť prípravy rozličných mäsiarskych špecialít," dodáva na záver Turóci.
