Či niekedy pod Tatrami hralo silnejšie mužstvo, ako Barcelona z roku 2003, súdiť priťažko. Žiačikov vysokej školy futbalu prišli vyučovať samotní profesori na čele s Enriquem, Xavim, Kluivertom či Ronaldinhom. Áno, presne tým Ronaldinhom, ktorý mal 34-krát tučnejší plat, než Púchov rozpočet. Nepretierajte oči, vidíte dobre.
Strih: katalánsky gigant vedie 1:0, míňajú sa posledné sekundy, no práve po Brazílčanovej strele sa lopta odráža k PAVLOVI BRISUDOVI, ten prihrávke diktuje správne súradnice, bleskurýchly Breška centruje a na zadku letiaci Jambor nesie gólové následky. 1:1. Hotovo.
Britský The Independent hovorí o omráčení, newyorské AP sa nadchýna nad malou rybou, ktorá priplávala s jedným z najväčších šokov v histórii a maličký klub oslavuje nemožné. Ani keby Hans Christian Andersen písal o futbale, takto rozprávkovo by to nevymyslel.
Okúzlil celú krajinu a z Pulišiča sa mu stále točí hlava. Ako žiariaceho reprezentanta zhasol agent Čítajte Čítanie o tom, ako sa mikrosvet poslušného dunajovského chlapčaťa prepojil s makrosvetom európskej fatamorgány i „kanadskou“ asistenciou na možno najslávnejší slovenský gól vôbec.
U 'Pelého' na zozname
Z hráča vychovalo futbalistu Kysucké Nové Mesto, Martinu vydobyl autoritu spoločne s kamarátom Paľom Staňom, v Nových Zámkoch zoperoval misiu záchrana, tretiu ligu mal teda oťukanú z každého rožka, takže mohla s kľudom Kysučana dostáť na rad prvá.
Púchov na prelome tisícročí kreslil dejiny, zažíval historický postup do ligy, o dva roky už bral striebro vicemajstra a tešil sa na exkurziu do pohárovej Európy. Mestskému štadiónu chýbalo osvetlenie, funkcionári museli pred uvítaním Freiburgu vešať reflektory na žeriavy (doslova a do písmena), a to ešte netušili, na aký úspech im neskôr posvietia tie trnavské.
Klub v ročníku 2001/02 preplakal premiérové finále Slovnaft Cupu proti Sencu (2:4 pk.), no hneď v ďalšom korunoval oslavy zlatým predĺžením so Slovanom Bratislava (2:1). Žiadne dátumy svadieb či narodenín vážení, futbalisti Matadora si do myslí tetovali tieto dni a s tenkým balením víťazných cigár by si pred dvadsiatimi rokmi veru nevystačili.
ĎALEJ SA DOZVIETE
- čo sa dialo v šatni Púchova, keď hráči zistili, že v ďalšom kole Pohára UEFA privítajú Barcelonu
- prečo nehrali doma, ale v Trnave
- aké inštrukcie mu dal tréner pred príchodom na trávnik
- aká historka s lasom, sombrerom a pokrikom "olé!" obletela svet
- či bol Matador skutočne taký sponzor, ako sa o ňom povrávalo
- prečo v lete odmietol ponuku Čadce a či sa k trénerskému remeslu zamýšľa vrátiť
- kto bol architektom senzácie štvortisícového Močenka, ktorého delili od najvyššej súťaže len tri body
- prečo sa tam pred zápasom skoro nedostal na rozcvičku
- kvôli čomu projekt Močenok nemal dlhotrvajúcu budúcnosť
- čomu sa venuje dnes
- čo by MŠK Kysucké Nové Mesto mal robiť inak
- kvôli akému zraneniu ukončil kariéru
- prečo futbal podľa neho upadá a či je to celosvetový alebo slovenský problém
„Mužstvo žilo v eufórii, úvodnú sezónu som ešte prehosťoval. Na jeseň sme s Rimavskou Sobotou hájili postupovú priečku, výborné časy, ale na jar som si, už v drese Dunajskej Stredy, pod Zoborom proti Nitre roztrhol krížny väz a polroka pauzoval. V DAC, Martine i Nových Zámkoch ma trénoval Juraj Szikora, do Rimavskej som šiel na jeho odporúčanie. Brazílski novinári ho po zápasoch Československa na Maracane (2:1 a o tri dni neskôr 2:2) nazvali bielym Pelém, hrával za Červenú hviezdu Bratislava a vizáž skvelého žongléra preniesol aj do koučovania. Mimoriadne ľudský chlap, pod ktorým sa aj z priemerných stávali rozdieloví. Akosi ma vždy mal na zozname,“ spomína pravonohý stopér, ktorý si na šancu v Púchove počkal. A trpezlivosť prináša zázraky.
Na tikete Barcelona, ale 24. septembra to bol iný Púchov
Body sa ale nonstop zbierať nedá, kritike prísneho obecenstva neubzikli ani drobné výkyvy, preto sa púchovskí chlapci náramne zaradovali, keď v Pohári UEFA odšoférovali povinnú jazdu a cez gruzínsky Sioni Bolnisi (dvakrát 3:0) poľahky cestovali ďalej.
