Sväté omše v prírode sú vždy niečím neobvyklé a majú špecifické čaro. Aj v obci Raková je niekoľko kaplniek a krížov, kde sa raz do roka slúži svätá omša. Jedným z takých miest je aj kríž v miestnej časti U Krištofa, kde sa veriaci zišli v predposlednú októbrovú nedeľu. Kým niektorí prišli autom, ďalší zvolili bicykel či putovanie po vlastných. Stretnutie farníkov sa nieslo v príjemnej priateľskej atmosfére, ktorú dotvárali hrejivé lúče jesenného slnka.
Svätú omšu celebroval Ján Uskoba, rakovský farár. V homílii hovoril o modlitbe ako znaku viery a taktiež o slobode. „Keď Boh stvoril človeka, dal mu rozum a slobodnú vôľu. Rozum, aby sme poznávali a slobodu, aby sme rozhodovali. Dnes sa slovo sloboda, ktorá sa viaže aj na lásku, veľakrát spája s niečím voľným. Každý môže urobiť a povedať, čo chce. Ľudia si zamenili skutočnú slobodu za svoje emócie, postoj a vyhranené názory. Vidíme to všade.“ Pripomenul, že vlastný názor a slobodu chce mať každý.

„No skutočná sloboda je veľakrát o zodpovednosti. Človek do nej vstupuje na základe pravdy. Žijeme dobu, ktorá, žiaľ, na jednej strane pomáha, lebo sa ľahko dostaneme k všetkým informáciám. Na druhej strane, pracujeme s takými informáciami, ktoré sa nie vždy zakladajú na pravde. Lebo niekto napísal, povedal alebo sa niekde vyjadril a už sa to šíri. Ale či je to pravda, je otázne,“ povedal.
Na mieste pôvodnej kaplnky
S myšlienkou postaviť kríž U Krištofa prišiel miestny obyvateľ Jozef Turiak pred štyrmi rokmi. S realizáciou nápadu mu pomáhali aj ostatní farníci „z pľacu.“ Dnes toto miesto slúži na modlitbu a tiché rozjímanie. Stalo sa obľúbeným pre ľudí, ktorí hľadajú pokoj, duchovno alebo len prechádzajú okolo.
„Kedysi tu bola len malá kaplnka. Postavil ju Ivan Bukovan, no po jeho smrti všetko zarástlo tŕním. Preto som dostal nápad, že toto miesto obnovím a zveľadím. Navyše, ľudia sem radi chodievajú,“ povedal Turiak.

Svätá omša sa U Krištofa slúžila po tretíkrát, prvý raz od pandémie. „Do prípravy sa zapojilo viacero ľudí. Všetko ide vždy bez problémov, ako keby to riadil sám Pán Boh,“ pokračoval organizátor. Milo ho prekvapila účasť toľkých veriacich. Na „vyšný koniec“ totiž putovali obyvatelia z celej dediny. „Prítomnosť takého množstva Rakovanov ma dojala. Ľudia boli úžasní a z tohto miesta odchádzali spokojní,“ dodal Turiak.
Po svätej omši bolo pripravené občerstvenie, ktoré nachystali miestni obyvatelia. Všetci sa domov vracali s pocitom duchovného ovlaženia a s pokojom v srdci.