DUNAJOV. Post starostky obce Dunajov zastáva nepretržite 32 rokov, v komunálnej politike pôsobí ešte o desať rokov viac. Vo funkcii zažila najmä príjemné chvíle, ale aj intrigy či rôzne udania na prokuratúre.
V obci počas jej pôsobenia uskutočnili mnohé úspešné infraštruktúrne projekty, za najväčší úspech považuje zrušenie stavebnej uzávery a vybudovanie vyše 150 bytov.
Za svoju prácu pre ľudí získala ocenenie Žilinského samosprávneho kraja v kategórii ženy vo verejnom živote, ale aj cenu ministerstva dopravy a výstavby za najzaslúžilejšiu starostku.
Dnes 69-ročná Milada Chlastáková sa po ôsmich volebných obdobiach rozhodla starostovské remeslo zavesiť na klinec, miesto prenecháva mladším kandidátom.
Prečo ste sa rozhodli, že v tohtoročných komunálnych voľbách sa už o priazeň voličov uchádzať nebudete?
V živote človeka sú etapy, ktoré majú svoj začiatok aj koniec. Nakoľko aj ja som už dosiahla dôchodkový vek, po dlhom zvažovaní a rozhodovaní som sa rozhodla ďalej nekandidovať na funkciu starostky obce a prenechať toto miesto mladším.
Kto si však myslí, že by som sa nudila, tak sa veľmi mýli. Budem sa venovať šesťročnej vnučke Agátke, budeme sa učiť plávať, lyžovať, korčuľovať. A našou spoločnou vášňou je práca v záhrade. Sadíme zemiaky, pestujeme zeleninu, chovám sliepky, kapustu mám v sude, všetko si dopestujem. Ak príde zlá doba, aby moji najbližší prežili.

Ako si spomínate na svoje začiatky v komunálnej politike?
Pred 35 rokmi som bola poslankyňou miestneho národného výboru. Bola som mladá, ambiciózna. Mala som svoje predstavy, ako by mala obec vyzerať. To ma primälo k tomu, že ponúknutú funkciu vtedajším tajomníkom Okresného národného výboru Jánom Golisom som prijala, aj keď členkou strany som nebola.
Potom prišli hektické deväťdesiate roky. Tieto roky mi priniesli veľa životných skúseností. Postupne sa menili názory, ľudia a princípy, ktoré hýbali verejnosťou. To boli vtedy všelijaké zážitky, vracali sa väzni po amnestii, dokonca ma chceli vyhodiť z okna. Každý si myslel, že si môže robiť, čo sa mu zachce. No nebolo to ľahké obdobie, ale ustáli sme to, za čo som vďačná obyvateľom našej obce.
Mnohí ľudia si myslia, že starosta sedí v kresle a berie plat. Počas starostovania ste zažili určite mnoho príjemných, no aj menej príjemných situácií. Mali ste niekedy za tých vyše tridsať rokov myšlienky, že s prácou pre obec skončíte?
Niekedy som mala chuť a bola takmer rozhodnutá, že starostku už robiť nechcem. Všetko je to o medziľudských vzťahoch. Aj keď s 80-percentami ľudí v obci vychádzate výborne, vždy sa nájdu takí, ktorí vám hádžu pod nohy polená. Neustále intrigy, trestné oznámenia, udania na prokuratúre, posielanie nezmyslených kontrol, to všetko uberá človeku energiu a chuť ďalej pracovať. Keď za dva roky dostanete od jedného človeka viac ako sto žiadostí o slobodný prístup k informáciám, to už je doslova šikanovanie.