Otec olympionik a športová legenda, dedo obľúbený muzikant, mamina cyklistka telom aj dušou, syn chválený profi-atlét i tréner a dcéra v bikini fitness najlepšia na svete. To nie je rodinka úžasných, ale Tichých, aj keď jedno priezvisko od druhého nemá v tomto prípade až tak ďaleko.
Zbúchať súťažnú premiéru rovno na majstrovstvách sveta, dozvedieť sa o účasti len týždeň vopred a odísť so striebornou medailou? Krúťte glóbusom hoci do zbláznenia, prelistujte atlas, niekoho s takým debutom nájdete len ak prstom na mape ukážete Kysucké Nové Mesto. Lebo presne odtiaľ pochádza ANETA TICHÁ.
Takto skutočne vyzeral jej prvý výstup na pódium, dvadsaťročná fitneska odvtedy pozbierala kovy všetkých farieb, môže sa pýšiť priemerom čo súťaž, to medaila, no v porovnaní s tou poslednou boli všetky ostatné len akousi rozcvičkou pred finálovou sériou. Po dvoch rokoch (takmer na deň presne) je z nej totiž absolútna svetová šampiónka. Ale poďme postupne.
Hrôza a nadšenie
Športovo-umelecký gén nešlo poprieť, kým sa niekto v dvoch rokoch len učil chodiť, ona už tancovala. Keď mala štyri, stala sa najmladšou pretekárkou v histórii slovenskej chôdze, neskôr súťažila v atletike, behala, hrala divadlo, tenis či florbalovú extraligu, dekádu venovala spevu (v kapele i sólo) aj umeleckej škole. A že cvičenie je droga? Svätá pravda.
„Asi mi viac ladí individuálny šport, ako skupinový, v posilke som objavila samú seba,“ rada potvrdí neúnavná športovkyňa, ktorá po rodičoch zdedila azda všetky talenty.
Činky si zamilovala rovnako ako sladké, takže brať kulturistiku súťažne, ba profesionálne, to bol sprvu len chrúst v mysli. „Zasypávali ma názory blízkych, či to predsa len nechcem skúsiť. V rodine sme mali kulturistov aj bikini fitnesku, vedela som, že je to finančne dosť náročný šport, ktorému musíte obetovať všetko. Tiež držať diétnu stravu a skĺbiť všetky záľuby, nevedela som si to predstaviť,“ rozpráva s nezhasínajúcim úsmevom.
"Človek musí byť v závere vyšťavený, je to súčasť cesty," nevyplakáva Aneta Tichá. (zdroj: Archív športovkyne)Lenže nová trénerka, nové pravidlá. Pod očami úspešnej Beáty Graňákovej (slovenská, fitness-špecialistka) preonačila fitko, ciele i návyky a jeden telefonát všetko zmenil. Preto keď sa jej spýtate na 13. október 2020, presne bude vedieť, kde vtedy bola a čo robila.
ĎALEJ SA DOZVIETE
- Kvôli čomu bola teraz cesta na majstrovstvá sveta ešte ťažšia ako tá úplne prvá?
- Aký je pocit byť najlepšia na svete?
- Čo po vybojovaní zlata urobila ako prvé a na čom si zgustla v Kórei i doma?
- Prečo musela (neočakávanú) prípravu na majstrovstvá Európy stihnúť za päť týždňov?
- Kedy jej vlastné telo povedalo - "Aneta, veď to je choré"?
- Či jej robia problém záverečné "dolaďovačky" bez soli či vody?
- Kde všade získavala medaily?
- Koľkokrát bola tento semester v škole?
„Na Slovensku sa vo veľkom odkladali podujatia, všetci naokolo rušili prípravy, no ja som cítila, že tú svoju ešte ukončiť nechcem. Čakala som, makala, no bola som si istá, že na jeseň už nebude možné nič. Zrazu mi trinásteho večer zvoní mobil, ozve sa trénerka a vraví, že jej telefonovala prezidentka zväzu, vraj ma berie do repre i na juniorské majstrovstvá sveta v Rumunsku. Boli o týždeň. Oviala ma hrôza a nadšenie, nikdy predtým som na žiadnej súťaži nebola, nevedela som ako to funguje, ako sa pripraviť, čo si zobrať, úplná neznáma. Skočila som hneď do záverečnej superkompenzácie a ráno pred odchodom zažila svoj prvý antigén. Cesta? Komédia. Ľudia? Cudzí. Všetko som riešila za pochodu, sama, s trénerkou sme komunikovali len 'na dráte', obrovská skúsenosť.“
Z voľnočasovej zábavky sa behom týždňa vykľul titul vicemajsterky sveta. „Čo dodať? Vraj sa to ešte nikomu nepodarilo, ale to nie je podstatné,“ pokrčila plecami vtedy strieborná medailistka a čerstvá reprezentantka v jednom.
Tichej kniha rekordov alebo čo súťaž, to medaila
Historickým úspechom sa už o dva týždne nominovala na majstrovstvá sveta žien v španielskej Santa Susanne. Že bude stáť na pódiu? To bol iba šialený sen. Výsledok? V kategórii do 172 centimetrov brala zlato.
