Ultras v dome, body v dome! Tlelka ako Forlán, desaťročné prekliatie je z El Clásica fuč

„Duše odsúdencov sa vzbúrili, tí, ktorým nikto neveril, to dosiahli,“ azda práve všetkým slovenským fanúšikom známe slová by dnes najtrefnejšie vystihli zaslúžené víťazstvo Čadce, ktorá brala z Krásna tri body po nekonečných desiatich rokoch.

„Vaše mesto patrí Čadci!“ skandovali čoraz živší ultras, keď ich miláčikovia na trávniku rezali skalp top-rivala a pod dozorom neďalekej kostolnej veže to síce donebavolajúca krása nebola, ale bojovnosť, srdce a derby-črty by kysucká klasika mohla rozdávať.

Na sedemkilometrovej linke bol, a bude, zase témou číslo jeden futbal.

Najprv Avicii, potom Afrika. Tlelka: Jasné, že som chcel

Náčelník oblastného zväzu Špila zagratuloval domácemu kapitánovi Ďuratnému k miestenke v ideálnej jedenástke SsFZ, staronový primátor Grapa poďakoval ikonickou valaškou a krojom Deguchimu za dobré výkony (Japonec sa totiž o týždeň s Európou rozlúči), hlavný arbiter fúkol do píšťalky a 400 divákov nedočkavo sledovalo rande úhlavných nepriateľov.

Tatran si svojich váži, o tom niet pochýb. (zdroj: Rudolf Kuljovský)

„Vrabčári“ vyleteli z hniezda okamžite, ale „modrí“ hostia (hrajúci v bielom) priebeh od úvodu sebavedomo farbili. Už v druhej minúte hlavičkoval z hranice päťky Tlelka nad, pred Prívarom s vervou boxoval Beňo, na opačnej osi polkruhu rozbehol výborným pasom Ševčíka mladučký Kubala, Hunčíkova jedovka síce na mokrom teréne dostala rýchlosť, avšak nie gólovú, no dej na pľaci si pýtal zásah hneď a zaraz.

Prosby domácich „fans“ Tatran vyslyšal, Čadca venovala bráneniu pred pokutovým územím až priveľa pozornosti, možno preto nik nezabránil Marčanovi odcentrovať, v malom vápne sám-osamelý Švancár hlavou len certifikoval rolu piateho naj strelca ligy a mestským štadiónom už-už vyhrával nesmrteľný hit od Aviciiho – 1:0.