Bol dôchodca a občas s pílou vypomáhal vlastníkom lesov pri čistení. Vypýtal si ešte peniaze, že keď pôjde popoludní z roboty, zájde si na pivko. Chudák, už si ani neposedel s kamarátmi. Bol to veľmi dobrý človek. Nikdy mi nepovedal krivé slovo. Mal rád zvieratká, ľudia ho mali radi. Nebol konfliktný typ, radšej sa zasmial, ako by sa s niekým hneval. Som z toho zdrvená. Neviem, ako budem ďalej žiť," plačúc hovorí Anna Budošová, ktorá žila so 60-ročným Alojzom Činčerom z Radôstky v spoločnej domácnosti. Jej druha zabil vo štvrtok 14. júla krátko pred 15-tou hodinou blesk. Spolu s ním v lese pracovali tri ženy. Tie sme našli na traumatologickom oddelení čadčianskej nemocnice.
Oľga Kuflíková, Anna Pavlíková a Viera Pytlová sa doteraz nemôžu spamätať zo šoku. "Bolo to hrozné, stále to mám pred očami," hovorí Anna Pavlíková. "Nebola to nejaká silná búrka. Pršalo, zopárkrát sa blyslo. Sadli sme si pod strom, najedli sme sa a rozprávali o všeličom. Spomínali sme prípad istej ženy, ktorá mala vo vlasoch kovové sponky a zabil ju blesk. Kolegyňa, čo bola s nami v lese, mala dlhé vlasy a v nich sponky. Hneď si ich vybrala a zahodila preč. Ja som jej na to povedala: "Prosím ťa, čo by ťa tu mohlo zabiť." Anna ďalej spomína, že neskôr zacítila, ako jej stŕpla hlava, spálila sa jej zrenica a ona pol hodinu nevidela. "Ďakujem Pánu Bohu, že som to prežila. Blesk mi preletel popri hlave a zasiahol chudáka Alojza." Ďalšia z trojice - Oľga Kuflíková hovorí, že jej stŕpla ľavá noha a obidve ruky. Veľa si z toho, čo sa stalo, nepamätá. Bola v šoku. Videla však, ako Alojzovi praskla šiltovka a začalo sa mu dymiť z hlavy.
Pomoc zavolali dvaja muži, ktorí pomáhali pri sťahovaní dreva. Lekárka z Kysuckého Nového Mesta, ktorá prišla na miesto, podľa výpovede žien chytila nebohého za ruku, nenahmatala pulz a skonštatovala, že je mŕtvy. Čo je však zarážajúce, šokovaným ženám povedala, že nemá skúsenosti s bleskom, nechala ich pri nebohom a odišla preč. Otázkou zostáva, prečo ich nezobrala do nemocnice sanitkou a nepostarala sa o ne. Ženy hovoria, že započuli, ako hovorí, že má v ambulancii pacientov a ponáhľa sa za nimi. Medzičasom prišiel aj policajt, ktorý mal zasa starosť s odvozom mŕtvoly. Zostali teda pri mŕtvom samy. "Začalo hrmieť a vyzeralo to na hroznú búrku. Boli sme strašne vyľakané a tak sme sa vybrali peši do dediny, odkiaľ nás odviezol do nemocnice v Čadci sused," spomína jedna zo žien.
Doma u Alojza Činčeru bola pripravená v chladničke krásna narodeninová torta. A v izbe zasa darček od Anny - zlatá retiazka s krížikom, darčekový kôš a hodinky. V sobotu sa mala zísť rodina na oslave jeho šesťdesiatky. Aj kvôli hodom, na ktoré už tradične chodili tiež vzdialení príbuzní, posunuli oslavu o niekoľko dní dopredu. Radosť zo stretnutia však vystriedal obrovský smútok a žiaľ. Pre Alojza, ktorý podľa slov dlhoročnej partnerky Anny, veľmi miloval horu, sa táto stala osudnou. Na sviatok svätého Svorada a Benedikta, ktorým je zasvätený kostol v Radôstke a ktorý pripadol presne na nedeľu 17. júla, sa konali v dedine nielen hody, ale aj posledná rozlúčka s Alojzom.