Holuby na železničnej stanici pri futbalovom štadióne obletovali farebné vitráže a vedenie ZVL Žilina na pošte obďaleč tískalo papier s perom do rúk budúcemu naj strelcovi v dejinách klubu. To sa písal rok 1969 a 28-ročný ŠTEFAN SLEZÁK prestupoval pod Dubeň. Ale nemuselo to tak byť.
V žltozelenom drese odbehal bohatých sedem sezón, nie hocakých, veď v každej jednej naháňal post top kanoniera a kde ostatní radšej nestrkali ani nohu, on bez váhania vopchal hlavu. „Vravievali mi, že som ňou dával šľapáky,“ usmieva sa dnes už 82-ročná legenda, ktorá nikdy v živote nekopala penaltu. „Nebol som taký futbalista, aby som ich kopal,“ žmurkol a hneď aj rozpovedal historku.
“Raz mi Franta Černoch, pražský novinár, pred ďalším športovým redaktorom Jankom Novákom povedal, že žiadny kráľ strelcov tento titul v najvyššej súťaži nevyhral bez trefy z bieleho bodu. Pravdivosť výroku som neskúmal, ale chcel to skúsiť. Doťahoval som sa s Józsom z košickej Lokomotívy. Pred posledným kolom som mal najtesnejší náskok, hostili sme Spartu, oni derby s VSS. Skóroval som, ale on hetrikom zariadil remízu, takže to nevyšlo.“
ĎALEJ SA DOZVIETE
- aké kluby z Belgicka, Francúzska, Česka, ale i Slovenska mali o neho záujem a na čom prestupy stroskotali,
- prečo napokon do Oščadnice nešiel, keď to jej hráčom sľúbil a kvôli čomu bol vtedy rozhodnutý skončiť v KNM,
- ako deťom "vybavil", že nebudú piť obyčajné mlieko, ale plnotučné,
- kedy mu po hetriku na blate volal na slávu vypredaný štadión,
- ako na Bielu Sobotu so Sparťanom storočia "vyšibali" pražských fanúšikov,
- prečo, už ako tréner, "musel" vypadnúť s Petržalkou,
- čo všetko mu sľuboval tajomník Čadce, len aby ho zlanáril,
- prečo sa za dažďa ocital v ofsajde,
- čo mu kolegovia v práci vyhadzovali na oči a ako si ho zastal riaditeľ závodu,
- ktoré trénerské osobnosti ho zobrali do reprezentácie a vedľa akej legendy raz sedel na lavičke.
Nech žije Slezák
Napriek tomu v Žiline pozbieral kilometre zo 181 zápasov a udal 80-gólový, zdá sa, že nesmrteľný, rekord. „Rád by som sa dožil toho, že ma niekto prekoná. Ale myslím, že to v terajšej dobe nebude jednoduché. Keby som mal také čísla dnes, dlho by som v klube neoxidoval. No pred päťdesiatimi rokmi sa na ideálny vek futbalistu pozeralo ináč.“
Kým ostatným vyčítali staré kolená, „Azték“ z Pezinka mal vlastný kalendár a aj po „dôchodkovej“ tridsiatke dokázal poblázniť Európu.
