Spolu chodili do školy, dvíhali nad hlavu majstrovské tituly, cibrili techniku i vykrádali skalpy európskych akadémií, no kým Patrik Myslovič, Adam Goljan, Filip Mráz či Ján Bernát žiaria v prvých ligách, MATÚŠ SZABO zažíva renesanciu v šiestej.
Od Boha dostal viac futbalovosti než mnohí dnešní profesionáli, má 21 rokov, na streleckej účtenke čoskoro 200 gólov a v doraste mu na trefu stačilo rozprávkových 28 minút.
Prihrajte mu na nohu hoc aj smetný kôš, obráti ho naruby, obľúbeným bicyklom vás posadí na zadok a nechytateľnou pravačkou ho uprace do šibenice. Prečo talent ako hrom žiari sťa blesk iba na dedine? To už snajper Radôstky v originálnej story vysvetľuje sám.
ĎALEJ SA DOZVIETE
- čo stojí za jeho koncom v Žiline
- prečo nechcel hrávať v Púchove a ponuku ktorého kysuckého štvrtoligistu odmietol
- kvôli čomu prišiel o "vodičák"
- aké faktory majú podľa neho vplyv na úspech Radôstky
- či sa rozprávajú o postupe a aké má Spartak ambície
- ako sa mu darí vyhýbať sa "drevorubačom", či čelí nadávkam a prečo aj ako útočník dostáva veľa kariet
- prečo bol túto sezónu len trikrát na tréningu
- kedy dal za dorast v jednom zápase až dvanásť gólov
- čo zvykol robiť po tréningu, keď mal zbierať kužele
- či už cíti formu, akú mal v Žiline, a či by s talentom pri druhom pokuse naložil ináč
- prečo bývalí spoluhráči dnes kopú ligu, a on, aj keď mal viac talentu, nie
Milujem finesy a bol som taký, trošku iný
Narodil sa s loptou pri nohe a prvý raz ju odkopol na ihrisku v Dolnej Tižine, odkiaľ sa ako dvanásťročný samovoľne hlásil na výbere v MŠK Žilina. Najvychýrenejšia slovenská škola futbalu si spomedzi 25 chlapcov osvojila troch. A odvážny samouk sa medzi nich zmestil.
„Prestupoval som z poslednej amatérskej súťaže do najlepšej profi-akadémie v krajine, a spočiatku trochu zaostával. Ale makal som nonstop, aj individuálne, po tréningoch som na ulicu vytiahol železné hokejové bránky a do noci ich triafal, až dokým som si nezvykol na úroveň, akú mali moji spoluhráči,“ začal pokorne rozprávať ortodoxne mazaný forvard.
