O Kysučanke Majke Belákovej sme písali pred viac ako rokom. Pred dekádou zanechala kysuckú hrudu a pobrala sa do ďalekej Austrálie, kde žije dodnes. Popri práci ju oslovilo dobrovoľníctvo v najchudobnejších krajinách sveta. Inšpiráciu našla u mamy, s ktorou podporujú viaceré projekty v Afrike.
Na jeseň minulého roka obe navštívili Rwandu. Pomáhali tamojším obyvateľom vo viacerých oblastiach. Malá vnútrozemská krajina je výrazne ovplyvnená genocídou, ktorá sa zapíše do dejín ako jedna z najtragickejších udalostí v histórii ľudstva.
Hutuovia za sto dní zmasakrovali státisíce menšinových Tutsiov a umiernených Hutuov. Takmer tri milióny ľudí museli utiecť zo svojich domovov. Chudobná krajina si prešla peklom, z ktorého sa spamätáva ešte aj dnes.
Majka pôsobila ako dobrovoľníčka v Rwande mesiac. Zúročila skúsenosti, ktoré nadobudla v Tanzánii, Indii a na Madagaskare, kde v minulosti taktiež pomáhala. Ochotne nám porozprávala o svojej ceste do krajiny, ktorá sa hlboko zapísala do jej srdca.
V rozhovore sa dočítate
- Prečo v Rwande umiera veľa detí i dospelých
- Či tamojší ľudia aj dnes vnímajú genocídu spred 30 rokov
- V akom stave je tamojšie školstvo
- Čo dobrovoľníčku Majku na tejto africkej krajine pozitívne okúzlilo
Ako dobrovoľníčka ste navštívili ďalšiu africkú krajinu – Rwandu. Čo vás viedlo absolvovať túto cestu?
Cesta do Rwandy bola spontánna. Spoločne s mamou podporujeme už niekoľko rokov rôzne charitatívne projekty. Dostali sme pozvanie od Slovenskej katolíckej charity. Veľmi sme sa potešili. S rozhodnutím sme neváhali ani minútu a do krajiny sme vycestovali.
Čo bolo cieľom vašej mesačnej cesty?
Hlavným cieľom bola návšteva niekoľkých miest v rámci charitatívnych projektov a snaha pomôcť vo vzdelávacom centre v dedinke Kibeho. Práve tu Slovenská katolícka charita pôsobí už niekoľko rokov. Ako skupinka dvadsiatich misionárov sme si rozdelili úlohy a každý niečo priniesol. Ja som v austrálskej škôlke, kde pracujem, urobila veľkú zbierku detských topánok.

Taktiež som priniesla knihy v angličtine a učebné pomôcky. Moja mama s rodinou pomohli nákupom vzdelávacích materiálov pre miestne centrum. V Kibeho som dala učiteľkám tréning a ukázala im, ako používať nové pomôcky. Deti sa veľmi potešili.
Čo vás najviac zaujalo na Rwande?
Ide o maličkú krajinu, o polovicu menšiu ako Slovensko. Je hornatá, zelená a plná života. Veľmi sa mi páčila tamojšia kultúra, spev a tanec. Cestovali sme okolo celej Rwandy. Ľudia sú farebne oblečení, veselí, usmievaví a majú radosť zo života. Úprimne, to na nich milujem.
V hlavnom meste Kigali je veľký trh zvaný Kimironko. Zoženiete tu úplne všetko, môžete si, napríklad, kúpiť krásne látky. Za krátky čas vám dokážu ušiť na mieru čokoľvek, čo chcete a stojí to pár drobných.
A čo tamojší ľudia? Vládne v Rwande chudoba ako v mnohých krajinách Afriky?
V hlavnom meste Kigali sú ľudia veľmi milí a vítajú vás na každom mieste. Sú vďační, že ste navštívili ich krajinu. Všetci si navzájom veľmi pomáhajú. Aj keď sú chudobní, majú prácu a základné potraviny.
V dedinkách sú ľudia ešte chudobnejší. Hoci sú milí, z očí im dokážete vyčítať, že majú ťažký život. Veľa detí nemá možnosť chodiť do školy, lebo musia pomáhať na poli.
Aké najväčšie problémy okrem chudoby sužujú Rwandu?