ČADCA, BRATISLAVA. Aké stopy po sebe v online priestore zanecháva bežný užívateľ internetu? Ako je možné, že Google vedel o chrípkovej epidémii skôr než odborníci v zdravotníctve? Ako sa máme brániť rôznym kyberútokom?
Nielen na túto tému sme sa zhovárali s Petrom Pištekom, výskumníkom Kempelenovho inštitútu, ktorý sa denne zaoberá hľadaním spôsobov na ochranu ľudí a firiem pred kyberpodvodníkmi.
V rozhovore sa dočítate
- Ako si kyberkriminálnici vyberajú svoje obete
- Aké hrozby nám v online priestore hrozia
- Prečo by sa mal človek podeliť so skúsenosťou, kedy sa stal obeťou kyberpodvodu
- Ako je možné, že Google v minulosti predpovedal nástup chrípkovej epidémie skôr než odborníci
- Aké stopy a informácie po sebe zanechávame užívaním internetu
- Že rodičovské zámky na internete sú fajn, ale s deťmi sa treba najmä rozprávať
- Akým aj netradičným koníčkom sa výskumník z Čadce venuje
Po odchode z univerzity profesijne pôsobíte v nezávislom a neziskovom výskumnom inštitúte KInIT (Kempelenov inštitút inteligentných technológií). Čomu sa s kolegami denne venujete?
Primárne sa snažíme zlepšiť konkurencieschopnosť Slovenska. Robíme to riešením svetového výskumu na Slovensku, kde pracujeme v medzinárodných konzorciách na významných európskych výskumných projektoch. Tieto poznatky sa potom snažíme pretaviť do hľadania inovácií v priemyselných projektoch so slovenskými firmami. Tu je naším cieľom prepájať súkromný a verejný sektor, ale aj ľudí tak, aby to viedlo k zaujímavým výsledkom.
Môžete byť konkrétnejší?
Samozrejme. Oblasti, ktorými sa denne zaoberáme, sú analýza správania používateľov a s tým spojené predikcie, detekcia dezinformácií, spracovanie prirodzeného jazyka so špeciálnym dôrazom na slovenčinu (aby počítače lepšie rozumeli ľuďom a vedeli z toho vybrať užitočné informácie), analýza dát pre zelenú energiu (rôzne predikcie aj na základe zmien počasia, disagregácia spotreby zákazníkov energetických spoločností).
V informačnej bezpečnosti sa snažíme napríklad hľadať rôzne anomálie, ktoré môžu reprezentovať sieťový útok alebo malware. Poslednou takou veľkou oblasťou je aplikovanie etiky a ľudských hodnôt na technológie (najmä AI – umelú inteligenciu), kde sa snažíme dávať pozor na to, aby výsledné AI riešenie bolo v súlade s hodnotami, s ktorými ho autori chcú pripraviť.
Kto je Peter Pištek
- V roku 2015 sa stal najmladším prodekanom v histórii Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
- V roku 2020 bol súčasťou tímu okolo profesorky Márie Bielikovej, ktorý zakladal Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT).
- Spolu s kolegami v tíme sa okrem iného zameriava aj na hľadanie spôsobov ochrany ľudí a firiem pred kyberkriminálnikmi.
- Vo voľnom čase buduje rodokmeň, učí sa jazyky, varí pivo, medovinu a drôtuje.
Téma, ktorá sa bezprostredne dotýka bežných ľudí, je práve informačná bezpečnosť. Aké hrozby v online svete nám reálne denne hrozia?
Kyberkriminálnici majú s nami v zásade tri hlavné ciele. Po prvé, ukradnúť nám peniaze. Po druhé, získať od nás údaje, ktoré vedia speňažiť, alebo na základe ktorých vedia ukradnúť peniaze. Do tretice chcú získať prístup k nášmu zariadeniu, prostredníctvom ktorého vedia útočiť na iné ciele. Pri útokoch na firmy môže byť v hre aj zničenie dobrého mena, či zamedzenie prístupu k ich službám.
Často sa to realizuje formou malware-u, pomocou ktorého vedia získať prístup k informáciám či zariadeniam. Môžu im predchádzať sieťové útoky, ktoré ale môžu viesť aj k nedostupnosti poskytovaných služieb: Prečo sa mi nedá pripojiť na stránku banky? Prečo sa neviem objednať cez internet k lekárovi?
A, samozrejme, sú tu phishingové útoky, ktoré sú zamerané na získanie informácií od používateľov, ktoré vedia byť zneužité na niektorý z vyššie uvedených cieľov.
Čo by mal bežný užívateľ internetu vedieť, aby sa nestal obeťou kyberútoku?
Dali by ste svoje osobné údaje náhodnému okoloidúcemu na ulici, keby si ich od vás vypýtal? A keby vám zároveň tvrdil, že je váš brat, prípadne dlhoročný poštár?
Nie.
Samozrejme, že len kvôli tomu, že by sa snažil tváriť ako niekto z vášho okruhu ľudí, tak stále by ste cudziemu človeku nepovedali nič.
Toto isté je potrebné aplikovať aj v digitálnom svete. Nemohli ste vyhrať náhle v lotérii obrovskú sumu, keď ste ju nepodali. Ak mi má niekto poslať peniaze, tak jediné, čo môže po mne chcieť, je číslo účtu. Číslo platobnej karty nesmie požadovať.
