Blonďavý štupeľ si loptu postavil vedľa rohovej zastávky a mozog presunul do nohy. Pozdvihol oči k spoluhráčom a zhlboka sa nadýchol. Center na zadnej zrazu objavil kohosi hlavu. Napnuté sito sa pohlo. Čadčianskym žiačikom vystrelili ruky do vzduchu, rútili sa za exekútorom radosti a oslavovali v klbku, veď práve vyrovnali proti veľkej Žiline.
To ADRIÁN KOPIČÁR po krásnej asistencii už vedel, že prestupuje. Ten vždy skromný chlapec, ktorému stačilo len trošku plytvať odvahou a možno by teraz kopal najlepšiu ligu sveta za milionárske peniaze.
Druhý Štrba. Majstrovstvá Európy ušli o jediný bod
Tréner Nemčík ho naveľa presvedčil, že z Turzovky pod Dubeň to nemá zas tak ďaleko a včelička stredu poľa o chvíľu oslavovala podobné trefy v žltozelenom. „Šošonský“ štáb koučov vedel zrátať dve a dve i rozoznať supertalent od priemeru, aj preto čerstvej posile už po pár týždňoch capol pásku na ruku.
Majstrovský titul na konci sezóny umocnil, že tohto chlapca čaká veľká budúcnosť. „Stále ma prirovnávali k Štrbovi, až sa mi o ňom snívalo,“ usmial sa vtedy trinásťročný Kopičár a svojím futbalovým repertoárom sa okamžite pýtal do repre.
A vôbec netrvalo dlho, kým nosil kapitánske céčko aj na najcennejšom drese. „V „osemnástke“ sme vyhrali Slovakia Cup, turnaj každoročne usporiadaný Slovenskom, ale má vážnosť, veď triumf zostal doma asi po dvadsiatich rokoch. A to vďaka skvelej partii. Nikolas Špalek, László Bénes, Dominik Greif, Erik Jirka, Samuel Mráz, všetci to dotiahli ďaleko,“ chváli ročník „97“, s ktorým sa o rok takmer dostal na majstrovstvá Európy.
ĎALEJ SA DOZVIETE
- kvôli čomu nešiel do Manchestru City a akú rolu v tom zohral postoj Žiliny,
- prečo nevyšiel AS Rím, keď Taliani za ním doleteli na Slovensko a voči komu cíti krivdu,
- aký ďalší taliansky prvoligový klub mal rozrobený,
- po akom čase videl v Senici prvú výplatu a čo mu odvetil športový riaditeľ FK, keď bol ochotný vzdať sa zmluvného navýšenia,
- pod akým trénerom behali hneď po zápase dvanásť kilometrov,
- ako s Blanskom prepísali históriu a vydobyli si v Česku meno,
- akú, jedinú, chybičku mala Viktoria Žižkov,
- prečo, keby si mal vybrať Žilinu, volil by tú "starú",
- či, ako odchovanec Žiliny, oslavoval svoj prvoligový gól do jej siete,
- ktorú ponuku z Kysúc v lete takmer prehliadol a kde by raz rád ukončil kariéru,
- aké hviezdy (už) svetového futbalu bránil a ktorý bývalý hráč Realu Madrid mu zvykol robiť problémy,
- prečo Púchov s postavením v tabuľke nemôže byť spokojný.
„Domino Greif v úvodnom zápase proti Rusom vyrovnal v nadstavenom čase, ako brankár, a postúpili sme z prvej fázy kvalifikácie, no druhú na začiatku spackali. Nevyšiel nám duel s Rakúskom, polčas 0:3, po obrátke sme len korigovali. Potom sme síce zdolali Česko aj Rumunsko, no nestačilo to. Rakúšania mali sedem bodov, EURO nám teda o jeden ušlo. Škoda, pod fantastickým trénerom Malatinským sme boli skutočne našliapaní.“
Choď do City. Ale nič nebude ako predtým
Šéf zálohy si pozvánku v schránke našiel pravidelne, po koniec dorastu nechýbal na žiadnom zraze, nabehanými kilometrami vstrekoval do žíl spoluhráčov energické injekcie, milimetrovými pasmi zľahčoval defenzívu a keď sa aj na šestke mal čas pomaznať s loptou, vychádzajúcim hviezdam svetového futbalu praskali nervové kábliky.
