KYSUCE. Posmievanie sa jednej dediny tej druhej viedlo často k pomenovaniu, ktoré by sa dnes hanbil na listovú obálku napísať hádam každý. Predstavte si taký Lúpežov. Obec, kde sa najskôr v krátkom časovom úseku udiali krádeže, prípadne sa tam stretávali zbojníci a lúpežníci.
Ľudia zo susedných dedín udalosti zgeneralizovali a hodili tak obyvateľov dediny do jedného vreca so zlodejmi a lúpežníkmi.
Názvy našich obcí sú rôzne. Niekedy znejú seriózne, niekedy veselo, niekedy nás pohoršujú. Prašivá, Kozlovice, Lúpežov. Na nových mapách Kysúc by ste ich hľadali márne, no naši predkovia tieto staré názvy kysuckých obcí dôverne poznali a boli v nich dlhé roky zakorenené.
Monografiu Oščadnice vyslali do sveta v batôžku na valaške Čítajte Pritom historické názvy obcí a miest obsahujú správy o minulosti, ktoré si často ani neuvedomujeme alebo, jednoducho, o nich nevieme. Niektoré mestá nesú v názve meno svojho zakladateľa. Iné názvy boli inšpirované prostredím a krajinou. Dozvedáme sa o nich z historických prameňov a starých máp.
Takúto anonymnú rukopisnú mapu sa podarilo objaviť historikovi Kysuckého múzea v Čadci Martinovi Turócimu počas výskumu historických kartografických materiálov v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici.
Anonymná kolorovaná mapa Kysúc
„Mapa zachytáva povodie rieky Kysuce aj s priľahlým sliezskym pohraničím a územím horného Považia v oblasti Žiliny. Bližšie okolnosti jej vzniku nepoznáme, nevieme určiť ani meno autora. Na základe porovnania s typologicky podobnými kartografickými materiálmi sme odhadom stanovili obdobie jej vzniku do polovice 18. storočia. Táto mapa bola vyhotovená bez presnejších kartografických základov, takpovediac od oka, čo znamená, že jednotlivé lokality na nej nie sú zaznačené kartograficky korektne a ich pozícia v praxi nezodpovedala realite,“ informoval historik Martin Turóci.
Anonymná kolorovaná mapa Kysúc z polovice 18. storočia. (zdroj: Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici)Mapa tak pravdepodobne slúžila len na základnú orientáciu pri presune medzi jednotlivými sídlami. Zaujímavá je však najmä svojou mimoriadnou estetickou a až umeleckou úrovňou. Mapované obce znázorňuje v podobe schematických domových zástavieb. Nesedia však názvy miest a obcí uvedených na mape.
„Na mape nájdeme zakreslené takmer všetky kysucké sídla. Nechýba medzi nimi ani v tom čase najvýznamnejšie sídlo Kysucké Nové Mesto označené Nowe Mesto. Okrem toho mapa zachytáva i ďalšie významnejšie kysucké sídla, ako Turzovka (Predmier), Čadca (Czatcza), Krásno nad Kysucou (Krasno), kde vidieť i vyobrazenie kostola, pričom nie je vylúčené, že autor v niektorých prípadoch reflektoval reálny vzhľad týchto sakrálnych stavieb,“ doplnil Turóci.
Dejiny skryté v názvoch
Ako zaujímavosť historik spomenul dobové pomenovanie niektorých obcí. Napríklad Vysokú nad Kysucou na mape nájdeme pod názvom Lúpežov (Lupežow). Turzovku mapa uvádza ako Predmier.
