TURECKO, KYSUCE. Major Michal Cesnek z Kysuckého Nového Mesta, nadporučík Dalibor Machovčák zo Staškova a podpráporčík Jozef Neveďal z Krásna nad Kysucou.
To sú traja muži, hrdinovia, ktorí boli súčasťou slovenského záchranárskeho tímu v Turecku, kde ničivé zemetrasenie zobralo so sebou už vyše 40-tisíc životov.
O náročnej misii v meste Hatay sme sa po prílete z oblasti postihnutej katastrofou porozprávali s Jozefom Neveďalom, ktorý nad výjazdom do životu nebezpečnej zóny neuvažoval ani minútu.
Ako ste sa dozvedeli, že mierite na pomoc Turecku?
Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Dopoludnia mi zazvonil telefón. Operačné stredisko si overovalo, či som k dispozícii. Skoro popoludní volali opäť, aby som si zbalil veci a rýchlo sa dostavil do roboty. Ani som sa doma poriadne nestihol rozlúčiť.
Zbalili a označili sme všetko potrebné a presunuli sa na bratislavské letisko. Do Turecka sme odleteli do niekoľkých hodín od mobilizácie a musím povedať, že to, čo sme tam zažili, nikomu neprajem.
Počas akcie nachodili stovky kilometrov (zdroj: archív J.Neveďala)Ľudia majú obraz o situácii v postihnutých krajinách z televíznych obrazoviek. Ako to vyzeralo v skutočnosti? Prekvapilo vás niečo?
To neuvidíte ani v katastrofických filmoch. Bolo to ako apokalypsa. Zrútili sa tisíce budov. Oficiálne zdroje hovoria až o päťdesiatich tisícoch, vrátane mnohých bytových domov.
Zemetrasenie zničilo nemocnice a tisíce ľudí zostali bez domova, vody, elektriny, základných potrieb. Beznádej, strach, zúfalstvo na každom kroku. Všade plač ľudí, ktorí prežili, no nevedno, aká bude ich budúcnosť.
Napriek tomu to bola obrovská skúsenosť či už z osobného alebo profesionálneho hľadiska. Po príjazde na letisko do Adany nás transportovali vrtuľníkom dvesto kilometrov do najviac postihnutej oblasti Hatay.
V rozhovore s Jozefom Neveďalom sa dozviete:
- prečo im miestni zatarasili cestu;
- ako sa snažili zachrániť chlapca, ktorý ležal v sutinách pod mŕtvym otcom;
- ako vyzeralo zemetrasením postihnuté okolie v skutočnosti;
- ktorá situácia utkvela záchranárovi z Kysúc v pamäti a nezabudne na ňu do konca; života;
- ako vnímala nebezpečnú misiu Jozefova rodina;
- či by šiel na podobnú misiu opäť?
Po prílete ste išli rovno do akcie.
Nestihli sme sa ani vybaliť a trochu si oddýchnuť. Vedomí si toho, že možnosť nájsť preživších sa s pribúdajúcimi hodinami znižuje, sme ihneď vyrazili vojenskými autami do ruín tvorených zmesou betónu, skla a mŕtvych tiel a pátrali po ľuďoch, ktorí toto nešťastie prežili.
