ČADCA. „Ak človek nechce prísť o obličky, v zime si na lavičky nesadne. Všade je zápach, neustále tu smrdí moč,“ rozhorčuje sa Dominika Petráková zo Skalitého, ktorá na železničnej stanici v Čadci pravidelne prestupuje na prípoj do Žiliny.
Hoci rekonštrukciu železničnej stanice mali ukončiť v decembri 2020, dodnes nie je známy ani len termín začatia prác. Projekt je na stole, na rozsiahlu rekonštrukciu chýbajú peniaze.
„Stanica v Čadci je samostatnou stavbou a nie je zahrnutá do modernizácie úseku, ktorý bol predmetom úspešne schválenej žiadosti na financovanie z CEF 2014-2020. Investícia je závislá od dostupnosti finančných zdrojov,“ potvrdzuje hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Ria Feik Achbergerová.

Chýba útulná čakáreň
Čadčianska stanica patrí medzi významné budovy v bruselskom štýle, dokončili ju ešte v roku 1969 podľa návrhu architekta Josefa Hrejsemnou.
Napriek tomu, že okresné mesto Čadca je významným dopravným uzlom medzi susedným Českom a Poľskom, za vyše päťdesiat rokov sa objektu výrazné investície vyhýbali. Cestujúci sa sťažujú nielen na zápach a zimu, ale aj na ďalšie problémy, ktoré nepatria ku komfortu cestovania v treťom tisícročí.

„Veľmi by som uvítala čakáreň, kde by bolo teplo a neboli by tam bezdomovci,“ hovorí Petráková.
Nevšedný zážitok zo stanice má aj Žilinčanka Marcela Májková, ktorá musela platiť za použitie toaliet aj napriek tomu, že bola nielen cestujúca, ale aj návštevníčka miestneho reštauračného zariadenia.