MAKOV. Poštovú známku v hodnote dve eurá z emisného radu Osobnosti pripomínajúcu 200. výročie narodenia a zároveň 140. výročie úmrtia slovenského katolíckeho kňaza, opáta, národno-kultúrneho pracovníka a pedagóga Jána Gotčára (1823 – 1883) poslali do sveta Makovčania tradične, makom.
Známka Jána Gotčára (zdroj: POFIS)Ján Gotčár bol aj organizátor náboženského i kultúrneho života. Usiloval sa o kultivovanie a pozdvihnutie slovenského jazyka i národa. Tiež sa pokladá za významnú osobnosť histórie Slovákov. V meste Čadca je po ňom pomenovaná ulica. Prínos Jána Gotčára vyzdvihol vo svojom prejave riaditeľ Štátneho archívu v Bytči Drahomír Velička.
„Bol výnimočný tým, že nechýbal pri všetkých dôležitých udalostiach, ktoré v devätnástom storočí Slováci prežívali. V revolučných rokoch bol aktívny v Banskej Bystrici, bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, nechýbal pri Memorande národa slovenského. Bol pri založení prvého gymnázia v Znieve aj pri založení Spolku svätého Vojtecha, teda pri založení všetkých inštitúcií dôležitých pre Slovákov v tej dobe. Na svoju dobu bol veľmi vzdelaný, plynulo hovoril niekoľkými jazykmi a svojím diplomatickým vystupovaním sa dokázal postaviť za svoj národ u najvyšších politických predstaviteľov tej doby,“ priblížil osobu Gotčára Velička.
Železničná stanica v Čadci roky chátra. Projekt je na stole, nie sú peniaze Čítajte Po požehnaní známky správcom farnosti a makovským duchovným otcom Marekom Kotlárikom známku inauguroval makovými zrniečkami starosta obce Stanislav Gašparík za asistencie Martina Vanča, výkonného manažéra odboru POFISu a Poštového múzea Slovenskej pošty a spoluzakladateľa organizácie Matice Slovenskej Viktora Kubinca. Farár Marek Kotlárik sa pri požehnaní známky vyjadril. že Gotčár by mohol byť mnohým ľuďom príkladom aj v dnešnej dobe.
FDC a známka Jozefa Gotčára (zdroj: Pavol Stolárik)„Žil a pracoval na poli duchovnom, ale zároveň aj na poli vzdelanostnom, jazykovom, kultúrnom, zaujímal sa o osudy iných ľudí. Som veľmi rád, že táto osobnosť je spojená s našou farnosťou. Dobový záznam v kronike obce hovorí, že vo farskom kostole, ktorý bol vtedy mladým dvadsaťročným chrámom, prijal sviatosť krstu a tým bol začlenený do duchovnej rodiny cirkvi. Nech nám ho táto známka pomôže ešte viac zviditeľniť a informovať o jeho životnom odkaze,“ povedal Kotlárik.
Na Tábore táborili husiti pred dobytím Žiliny. Rozhľadňa ponúka výhľad až na Moravu Čítajte Podľa slov spoluzakladateľa Matice slovenskej v Makove Viktora Kubinca nápad vznikol už pred desiatimi rokmi a práve pri dvestom výročí narodenia tohto národného buditeľa a rodáka z Makova dozrel čas, aby známka uzrela svetlo sveta.
„Sme veľmi hrdí, že náš rodák Ján Gotčár patril medzi tie osobnosti, ktoré v minulosti určovali smer Slovákov v kontexte s históriou i budúcnosťou. Myslím si, že práve to, že sa teraz nachádza jeho portrét na poštovej známke, je prejavom úcty k jeho osobe, ale aj pripomenutie si 200. výročia jeho narodenia,“ povedal po inaugurácii poštovej známky Viktor Kubinec. Martin Vančo, výkonný manažér odboru POFIS sa vyjadril, že Slovenská pošta plánuje vydávanie známok s dvojročným predstihom.
Kysučan o misii v Turecku: Najsilnejší moment? Pokus o záchranu chlapca, ktorý ležal pod mŕtvym otcom Čítajte „Keďže členovia Matice slovenskej z Makova na to mysleli dopredu s dostatočnou časovou rezervou, nebol dôvod váhať s emisiou tejto známky. Autorom známky je akad. maliar Peter Augustovič. Portrét vznikol na základe litografie Josefa Přecechtěla Výtečníci slovenskí z roku 1863. Na FDC (obálke prvého dňa vydania) je zobrazená budova katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom.
V pozadí rukopis z jeho korešpondencie a v pečiatke vlastnoručný podpis,“ upresnil.
Podľa slov starostu Makova Stanislava Gašparíka osobnosť rodáka Jána Gotčára dokazuje, že aj na Kysuciach sa rodia velikáni.
„Aj v tomto prostredí, kde boli školami len jednotriedky bez hornej vekovej hranice a výsledkom bolo len to, že väčšina žiakov sa ako-tak naučila čítať a písať, sa tu narodil človek, ktorý dosiahol akademické vzdelanie a stal sa jedným z reformátorov uhorského školstva. Pripravujeme o tomto našom velikánovi vydať knihu, kde čitateľom priblížime jeho vedeckú, buditeľskú aj organizátorskú činnosť,“ doplnil na záver starosta.
Seniorom vytvoria domáce podmienky v nadštandardnom domove dôchodcov Čítajte Kto bol Ján Gotčár
Ján Nepomuk Gotčár (1. 6. 1823 Makov – 19. 8. 1883 Bratislava-Rača) bol významný slovenský katolícky kňaz, opát, pedagóg, národný buditeľ, zakladajúci člen Matice slovenskej, Spolku sv. Vojtecha a katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Narodil sa na Kysuciach v rodine panského hájnika Jána Gotčára a Anny Bauerovej. V máji 1825 prišiel o otca, ovdovelá matka sa s deťmi presťahovala do Žiliny. Mladý Ján študoval v rokoch 1834 – 1838 na nižšom gymnáziu v Žiline, potom v Tešíne, Kečkeméte a stredoškolské štúdia ukončil vo Varadíne. Od roku 1842 študoval filozofiu na Trnavskej univerzite, neskôr teológiu v Banskej Bystrici. Po skončení teologických štúdií ho banskobystrický biskup Jozef Rudňanský vymenoval za profesora a pôsobil na banskobystrickom kráľovskom katolíckom gymnáziu, kde vyučoval zemepis, dejepis a jazyky (slovenčinu, latinčinu a maďarčinu).
V Banskej Bystrici ho zastihli revolučné udalosti v rokoch 1848/49. Bol aktívnym počas tzv. zimnej výpravy. Začiatkom februára 1849 sa stal vicenotárom v Banskej Bystrici, do novembra 1849 pôsobil ako hlavný notár Zvolenskej stolice. Na banskobystrickom gymnáziu v roku 1856 inicioval vznik podporného spolku pre chudobných študentov. V roku 1856 sa stal riaditeľom gymnázia v Užhorode, o dva roky neskôr školským radcom a hlavným škôldozorcom vo Veľkom Varadíne. V roku 1860 bol menovaný titulárnym opátom koblanským a pôsobil aj ako konzistoriálny radca banskobystrického biskupa. Zúčastnil sa memorandového vyslanectva do Viedne, kde sprevádzal biskupa Moyzesa. Bol členom prípravného výboru Matice slovenskej, stal sa jej zakladajúcim členom a zastával tiež funkciu predsedu etnograficko-geografického odboru. V roku 1867 ho penzionovali. Dôchodok trávil v Žiline a čiastočne v Pešti. Svoje schopnosti vložil do príprav založenia katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom a do matičných aktivít. Pre gymnázium zaobstarával finančné zdroje i v zahraničí. V roku 1870 stál pri založení Spolku sv. Vojtecha, stal sa členom jeho výboru. Záver života prežil v Rači.
