ČIERNE. Vyprážané šišky, zabíjačka, panáky alkoholu a predovšetkým ľudia prezlečení v tradičných kostýmoch a maskách. To všetko patrí k oslavám fašiangov. Je to deň, kedy je maskám dovolené takmer všetko. Ľudovú veselicu so sprievodom maškár a rituálnym pochovaním basy v sobotu zažili aj ľudia v Čiernom pri Čadci. Započali tak novú tradíciu.
"Nesnažíme sa nadviazať na niečo, čo tu bývalo predtým. Aj keď žijeme na goralskom Trojmedzí a tradície si ctíme a dodržiavame, takéto ostatky v našej obci zažívame po prvýkrát. Snažíme vybudovať niečo nové, tradíciu, na ktorú môžeme do budúcnosti nadväzovať," naznačil starosta Čierneho Peter Staňo, že prvý ročník určite nebude posledným.
Doplnil, že po kronovom období prišli konečne možnosti, kde sa môžu ľudia stretnúť a porozprávať.
Národného buditeľa Jána Gotčára zvečnili na poštovej známke Čítajte "Je tu možnosť stretnúť sa s ľuďmi, s ktorým sa možno celý rok nestretneme. Práve v tomto období, kedy sú rozlezení po svete, po robotách, môžeme spoločne prežiť takéto príjemné chvíle pri muzike a v dobrej nálade. Napriek počasiu, ktoré nám tento rok neprialo, no nikomu to neprekáža a sme veľmi radi, že sme založili tradíciu prvých ostatkov, fašiangov," vyjadril sa Staňo.
Masky tradičné aj nové
Fašiangový sprievod masiek putoval od kostola sv. Ignáca t Loyoly pomedzi domy až k penziónu magistrál, kde ho túžobne očakávali celé rodiny. Z konských povozov sa dolinou niesol spev Ľudových piesní, masky pokrikovali po okoloidúcich. V súčasnosti ide skôr o zábavu, ale v minulosti mali masky dôležitý rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať.
V sprievode boli masky od výmyslu sveta. (zdroj: archív obce Čierne)"V minulosti sa ostatky na Čiernom oslavovali vo veľkom štýle," pochválila sa Božena Budošová z Folklórneho súboru ozvena.
"Medzi maskami nesmel chýbať chlap, ktorý mal nohavice aj košeľu vypchatú slamou. S gazdinou s vyváľal na hnoji, aby bola dobrá úroda. Obria konská hlava trepala čeľusťami a aj s touto maskou sa tancovalo. Po vytancovaní si celá skupina v košíku odniesla vajíčka, klobásy, slaninu, kto čo mal. Keď masky prešli dedinou a obišli všetky hospodárstva, stretli sa všetci v dedine na veľkej zábave. Kysuce boli chudobný kraj, no piekli sa šišky, buchty, jablkové záviny. Chudobnejší len cesto posýpané jablkom a škoricou," opísala tradície folklóristka.
Železničná stanica v Čadci roky chátra. Projekt je na stole, nie sú peniaze Čítajte Tentokrát sa do fašiangového sprievodu zapojila aj verejnosť. A tu sa už pri tvorbe masiek a kostýmov fantázii medze nekladú. Medzi tradičnými maskami tak pobiehali Marfuše, čarodejnice, vodníci, Vikingovia či zajkovia.
Za hranicou tučný štvrtok
O pravú fašiangovú atmosféru sa postarali členovia domácej FS Ozvena, FSk Svrčinka, Górole z Mostov u Jablunkova z Čiech, Veselí Džadkovia, Kapela Spobaby z Poľska. Spološne so speváčkou Valériou Kužmovou a detskými heligónkarskymi talentmi z Čierneho naplnili celé odpoludnie bohatým folklórnom programom.
Hru na pastierskom rohu predviedol Peter Kukučka z Poľska. (zdroj: archív obce Čierne)Hrou na veľký pastiersky roh vynikol Peter Kukučka z Poľska, ktorý sa zaoberá výrobou tradičných pastierskych hudobných nástrojov aj náradia. Priblížil, že za severnou hranicou Slovenska trávia ľudia toto obdobie zábavou, spevom a tancom.
"No my rozdiel od Slovenska máme v Poľskú národný sviatok zvaný tučný štvrtok, tento rok vyšiel na 16. februára. Treba zjesť všetko, čo je sladké, než nastane predveľkonočný pôst. Je jedným z najobľúbenejších sviatkov v Poľsku. Tento rok pripadol na 16. februára. Tou najznámejšou dobrotou sa počas storočí stal kreplik alebo ak chcete šiška. Základom je dobré droždie, vyprážame ich na masti a plníme rôznymi náplňami. Tradičné je džem z listov ruže. Na vrchu si môžete všimnúť polevy. Tiež ich sypeme práškovým cukrom, ale tradičná je cukrová poleva, pretože potom sa dá šiška ešte zdobiť,“ opísal Kukučka s tým, že ľudia si šišky kupujú aj domov, pretože Tučný štvrtok je tiež o stretávaní sa s rodinou, s blízkymi.
Poriadne sa najesť, napiť a zabaviť
Súčasťou bola aj tradičná zabíjačka. Tá ukazuje, ako dômyselne vedeli naši predkovia zužitkovať zviera takmer bezo zvyšku. Od rána šikovný mäsiar František Mackovčák spoločne so svojimi pomocníkmi obieha okolo prasaťa, aby pre hostí čierňanských ostatkov pripravili pravé domáce maškrty. Návštevníci si tak pochutnali hneď na niekoľkých bravčových špecialitách.
Na Tábore táborili husiti pred dobytím Žiliny. Rozhľadňa ponúka výhľad až na Moravu Čítajte "Samozrejme, že zabíjačka k ostatkom patrí. Bolo to obdobie, kedy sa mohlo zdať, že jediným účelom bolo sa dosýta najesť. Ľudia pozabíjali prasiatka, pripravili si zásoby na Veľkú noc, lebo po fašiangoch nasledoval pôst. Pripravili sme klobásky, jaterničky, tlačenku, domáce paštéty, ale aj slaninu či rebierka. Nechýbali ani paprčky, kolienka a čierna zabíjačková polievka prdelačka, ktoré sa v tomto regióne robia," vymenoval niektoré z dobrôt mäsiar.
Z prasiatka pripravili mäsiari samé dobroty. (zdroj: archív obce Čierne)Pozoruhodné na tejto profesii je, ako sa za roky nezmenila, všetko sa robí takmer rovnako ako pred sto rokmi. Črievka sa prepierajú ručne a ručne sa tiež musí zašpajľovať. Jelitá sa narážajú za pomoci vcelku primitívnej pomôcky. Kto si túto práci niekedy vyskúšal, vie, že je to drina.
"Zužitkuje sa nakoniec úplne všetko od mäsa po najmenšiu kostičku. To sa mi na zabíjačke vždy páčilo. Človek stále musí vedieť, kam má správne zarezať. A stále to musí človeka pri práci baviť. Pozornosť si zabíjačka získava práve u tých najmenších. Tí sa s ňou tu totiž často stretávajú úplne prvýkrát. Neraz musíme trpezlivo odpovedať na ich otázky, kde má prasiatko očká," doplnil František Mackovčák.
O lóres, dolóres, naučá ťa v pekle móres
Veselica vyvrcholila pochovávaním basy. (zdroj: archív obce Čierne)Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Na túto zábavu chodievali radi staré gazdiné, ktoré tancovali naširoko cez celú krčmu od kúta do kúta, aby sa im urodil ľan a natkali z neho široké kusy plátna. Na obrade pochovávania basy nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a babky-plačky.
Všetci spoločne opakovali verše básne: " Nastáva nám ludie, smutná hodina, už nám naša milá basa umiera. Umiera, umiera, kde duša pójde, takú prechlastanú Peter nepríme. Neroňte tak slzy, neplačte nahlas, však tí starí vdovci pójdu len za vás. Aj vy starí lumpi, zbohom vám dávam, zbytok páleného vám zanechávam. Už ide do hrobu, nechce sa jej žiť, než ju pochováme, dajme jej napiť. S bohom tu spočívaj basa premilá, aby si sa k Veľkej noci vzbudila."
Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.
V minulosti sa nazývali „mjasopust“
Fašiangy neodmysliteľne patria k zimnému obdobiu. V 9. storočí sa používal termín „mjasopust“. V susedných Čechách sa zachoval ako „masopust“, no u nás sa začal pre toto obdobie používať nemecký výraz fašang, fašiangy. Od Veľkej noci závisí ich záver - končia sa 40 dní pred ňou. Fašiangové kratochvíle mali rôzne podoby na dedinách i v mestách. V tomto čase končili priadky, za nimi nasledovalo tkanie, uzatváralo sa aj mnoho sobášov.
Kysučan o misii v Turecku: Najsilnejší moment? Pokus o záchranu chlapca, ktorý ležal pod mŕtvym otcom Čítajte
