ČIERNE. Rozpadnutá strieška, zničené múry, zanedbané okolie. Hoci sa na hrobke v Čiernom na Kysuciach výrazne podpísal zub času, ide o druhú najvzácnejšiu stavbu v obci po Kostole svätého Ignáca na Nižnom konci.
„Hrobka historicky symbolizuje istú dobovú prestíž a význam danej rodiny,“ vysvetlil na úvod genealóg Pavol Vlček, ktorý sa rozhodol preskúmať históriu tejto rodiny a spracoval jej rodostrom s tým, že šlo donedávna o neprebádanú súčasť kysuckých dejín.
Manželky si vyberali aj zo šľachtických rodín
Hrobku rodu Moravských vybudovali pred takmer 130 rokmi. Predložená genealógia prezentuje päť generácií, z ktorých nie všetci členovia rodiny boli v Čiernom pochovaní.
Výstavba privádzača k diaľnici D3 na Kysuciach sa za rok predražila o milión Čítajte „V rodovej hrobke našiel svoj posledný odpočinok Ján Moravský, ktorý zastával funkcie ako notár v Čiernom, uhorský kráľovský obvodný sudca a hlavný slúžny v Čadci. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o najvýznamnejšieho člena rodu. Pochovali tu tiež jeho ženu Máriu, rod. Janecovú, ktorá nechala v roku 1894 objekt postaviť. Miesto odpočinku tu našli aj ich syn Justín Moravský, vnučka Mária Jana Rudolfína Moravská a vnuk Vendel Moravský,“ povedal Vlček s tým, že nadväzujúci výskum, ktorý podrobne zmapoval a zverejnil v online časopise Kysucký múzejník vydanom koncom minulého roka, môže potvrdiť nové skutočnosti.
Zľava: historik Adam Buchta, genealóg Pavol Vlček, historik Martin Turóci, starosta obce Čierne Peter Staňo a prednosta obecného úradu Čierne Celestín Stehura. (zdroj: RADOSLAV BLAŽEK)Príslušníci rodu Moravských zas-távali najmä v druhej polovici 19. storočia viacero významných, úradníckych funkcií v severnej časti Trenčianskej župy, do ktorej v minulosti patril aj región Kysúc. Je teda zrejmé, že kariéra jednotlivým členom rodu dopomohla k určitému spoločenskému vzostupu.
