KYSUCE. Je to už päť rokov, čo trojica mladíkov mení Kysuce na krajší región. Hoci sa stretli s neprajníkmi aj vandalmi, sú odhodlaní venovať svoj voľný čas zmysluplným aktivitám aj naďalej.
O plánoch, problémoch a nedostatku dobrovoľníkov sme sa zhovárali s predsedom občianskeho združenia Pre krajšie Kysuce Marcelom Hlaváčom.
Pred piatimi rokmi ste založili občianske združenie Pre krajšie Kysuce. Čo tomu predchádzalo?
Brat Ondrej, ktorý je spoluzakladateľ, si kúpil terénne auto. Začali sme jazdiť do odľahlejších častí lesov v okolí a už vtedy sme vnímali neporiadok v lese, v okoliach lúk. Zarážalo nás, že nikto s tým nič nerobí.
Začali sme sa v tom čase po práci a cez víkendy venovať čisteniu lesa po ťažbe stromov, na podnet nášho uja, ktorý je zárubkár vo Svrčinovci. Je to drina, ale zároveň úžasný relax.
Vtedy sme si uvedomili, že keď to nerieši nik, je správne, aby sme s tým začali my. Na túto tému som sa v tom čase rozprával už aj so švagrom Jánom Benkom z Čierneho. Zistili sme, že máme rovnaký postoj a tak prišiel nápad založiť občianske združenie.

Verili sme, že niečo zmeníme. Chceli sme ľudí motivovať k tomu, aby sa k nám pridali a verili sme, že oficiálny názov a ucelená forma priláka viac dobrovoľníkov.
Aké boli vaše očakávania pri zakladaní združenia?
Keď sa nad tým spätne zamyslím , tak asi obrovské. Asi to bude tým, že v mojom bezprostrednom okolí som mal pri sebe dvoch ľudí, čo sa pre túto myšlienku nadchli. Povedal som si, že keď sme sa tu my takto zišli, kto vie koľko ľudí zmýšľa rovnako.
Predstavoval som si, že to bude úplne jednoduché a môže to byť niečo obrovské, čo v našom regióne nemá obdobu. Samozrejme, že už vtedy som nechcel, aby to bolo len o zbere odpadu, chcel som pretvárať a vytvárať okolie a prostredie, kde žijeme.
Mal som premyslené čo a ako bude fungovať, myslel som, že do troch rokov by sme mohli založiť ďalšie pobočky, napríklad v Turzovke či Kysuckom Novom Meste. Myslel som si, že v tom čase budeme koordinovať skupiny, ktoré by mali na starosti svoje okolie a svojich dobrovoľníkov.
Realita je však odlišná, ale táto vízia je vo mne stále a verím, že poctivou prácou sa to naplní.
V rozhovore sa dočítate:
- Koľko aktívnych dobrovoľníkov pomáha zveľaďovať Kysuce,
- čo je na práci dobrovoľníka demotivujúce,
- s akými negatívnymi reakciami sa Marcel stretol,
- akú má skúsenosť s vandalizmom,
- ako sa dá skĺbiť práca a rodinný život s dobrovoľníctvom,
- prečo sa podľa Marcela zapája málo ľudí,
- aké ďalšie plány má občianskej združenie.
Máte za sebou veľa úspešných projektov. Aké boli najnáročnejšie?
Každý projekt je náročný a vyžaduje množstvo hodín práce. Samotná realizácia je už len vrchol ľadovca a tá najjednoduchšia činnosť, aspoň pre mňa.
Je za tým kopa práce, počnúc nápadom, ktorý je potrebné podrobne rozpísať, keď žiadam o grant, reálne ho rozplánovať a naceniť, zaobstarať čo najkvalitnejší materiál za čo najnižšiu cenu. Granty sú nízke, stoja množstvo hodín na stretnutiach a pri vybavovaní povolení.
Väčšinou, aby sme spravili čo najviac za čo najmenej peňazí, kupujeme surový materiál. Ten treba opracovať a všetko vyrábame sami. O to sa väčšinou starám ja v garáži. Obrúsim drevo, poctivo viackrát ho natriem a zistím, že je jedna hodina v noci. Nazbiera sa to, za minulý rok mám odpracovaných takmer 300 dobrovoľníckych hodín.