KRÁSNO NAD KYSUCOU, MARIUPOĽ. Vojna na Ukrajine trvá už viac ako rok. Pravidelne sa stretávame s osudmi ľudí, ktorí pred raketami utiekli za hranice svojej vlasti. Viacerí z nich našli útočisko na Slovensku. Jedným z odídencov je aj 18-ročný futbalista Kostiantyn Dankov. Pochádza z Mariupoľa. Mesta, o ktorom sme denne počúvali. Mesta, ktoré je prakticky zničené a kde vojenská agresia spôsobila najväčšie škody.
Kostiantyn pricestoval na Slovensko v závere apríla minulého roka. Nový domov našiel na Kysuciach, konkrétne v Oščadnici. Dnes však nevie povedať, či tu zostane natrvalo alebo sa vráti do vlasti. Jedným si je ale istý. Rád by sa posunul do veľkého futbalu, no cesta k nemu je ešte poriadne dlhá. Už pri prvých vetách vás prekvapí jeho solídna slovenčina. Za pár mesiacov sa veľa naučil. Rozumie takmer všetko a nemá problém ani s hovoreným slovom.
Kosťo, ako prezývajú spoluhráči svojho nového kamaráta, má veľký sen – byť profesionálnym futbalistom. Lásku k lopte pocítil už v detstve. Verí, že raz bude baviť divákov na veľkých štadiónoch. Svoj sen si začal plniť vo futbalovom klube FK Tatran Krásno nad Kysucou, pričom nastupuje za dorastencov, ale prvé minúty si pripísal už aj medzi mužmi.
Býva na štadióne, najviac si rozumel s Japoncom. Spišiak Jozef Kavulič si pôsobenie v Krásne pochvaľuje Čítajte Osemnásťročný mladík je ambiciózny, no zároveň si uvedomuje, že bez tvrdej driny sa ďaleko neposunie. Na začiatku nášho rozhovoru sa vrátil niekoľko mesiacov späť.
„Pred vojnou sme utiekli celá rodina – rodičia, ja a sestra. Na Slovensku už žila sesternica s rodinou. Prichýlili nás. Chvíľu sme bývali u nej, ale časom sme si našli vlastný byt,“ povedal o svojich prvých týždňoch v krajine pod Tatrami. Hoci je téma vojny veľmi citlivá, Kostiantyn sa nevyhýba ani nepríjemným spomienkam.
„Zo začiatku som neveril, že sa z toho pekla dostaneme. Situácia bola vážna. Ale podarilo sa nám utiecť. Keď som prišiel na Kysuce, postupne som si začal zvykať. Nebolo to však ľahké, veď Mariupol je veľké mesto a my sme prišli bývať do malej dediny. S aklimatizáciou mi pomohli aj priatelia zo Žiliny. Teraz sa už cítim oveľa lepšie, a to aj vďaka chalanom z futbalu.“
Nemal kamarátov
Pre šikovného chlapca bolo náročné prispôsobiť sa novým podmienkam, zvyknúť si na ľudí i prostredie. Priznáva, že na začiatku sa trošku trápil, hoci mal pri sebe rodinu a mohol hrávať futbal v Krásne.
