SKALITÉ. Natália Benková túžila cestovať a spoznávať svet. Keď jej do života vstúpil milujúci manžel, veľmi rýchlo pochopila, že viac než čokoľvek iné pre ňu znamená rodina.
Napriek problémovému tehotenstvu sa dočkali zdravej dcérky a život nabral celkom nový zmysel.

Rodinnú idylku však veľmi rýchlo poznačila diagnóza detský autizmus. Mladej rodine sa po tejto správe v istom zmysle uľavilo, znamenalo to totiž, že dokážu pochopiť potreby vlastnej dcéry.
Ako sa zmenil život dvadsaťročnej žene po zistení, že bude matkou? To asi mierne prekazilo vaše cestovateľské plány.
Zmenilo sa všetko. Hoci tehotenstvo nebolo úplne plánované, naplno som pocítila, že ide presne o to, čo môjmu životu chýbalo.
Mala som problémové tehotenstvo a s manželom sme naplno pocítili, čo znamená strach z toho, že by sme o bábätko prišli. V prvom trimestri mi našli cystu na vaječníkoch, ktorá sa časom vstrebala, ale aj tak som bola po celý čas sledovaná, aby bolo všetko v poriadku.

Malá sa narodila dva dni po plánovanom termíne bezproblémovým prirodzeným pôrodom. Pozerala som sa na nádherné zdravé dievčatko, ktorému sme dali meno Chloe, čo znamená púčik. Manžel ju tak volal ešte kým bola v brušku, takže jej to ostalo.
Kedy ste začali mať podozrenie, že niečo nie je v poriadku?
Chloe bola do prvého roka úplne v poriadku. Problém nastal po tretej dávke povinného očkovania. Vtedy dostala vysoké teploty, ostala ležať, slabšie reagovala, zvracala a odvtedy sa veci začali zhoršovať. Lekárka nás upokojovala, že to prejde.

Ale neprešlo.
Prešlo. Dnes už vieme, že to bol akýsi vývojový regres.
Veľký zlom nastal, keď Chloe dostala prvý nočný záchvat plaču a my sme ju nedokázali utíšiť. Nikdy nezabudnem, ako som jej ponúkala prsník, keďže som ju dojčila a ona sa len nechápavo pozerala a plakala, akoby som bola cudzia.
Kričala niekedy päť, niekedy štyridsať minút vkuse. Lekárka nás upokojovala, že je to nočný des a je to v poriadku, no ja som niekde vo svojom vnútri vedela, že toto v poriadku nie je.
V rozhovore sa dočítate:
- ako prebiehalo vyšetrenie u neurológa a akú diagnózu zistil,
- čo nasledovalo,
- aké príznaky autizmu si rodičia na Chloe všimli,
- či im s výdavkami pomáha štát,
- čo je SPOSA Kysuce,
- ako sa Chloe prejavuje autizmus,
- či si rodičia myslia, že jej autizmus spôsobilo očkovanie,
- aké situácie si vyžadujú trpezlivosť,
- prečo niektorých autistov považuje okolie za rozmaznané a hlučné deti,
- ako Chloe zvládla narodenie mladšej sestry,
- či Natália s manželom dokázali skĺbiť rodinný život s terapiami pre dcéru,
- aké terapie navštevujú a ako Chloe pomáhajú,
- prečo je dôležité o autizme hovoriť a čo by sa malo na zmeniť.
Kedy ste vyhľadali pomoc odborníka?
Keď sa situácia opakovala štyri až päťkrát za mesiac, nedalo mi to. Kontaktovala som lekárku a zhodli sme sa, že vyhľadáme pomoc neurológa.

Ako prebehlo vyšetrenie u neurológa? Čo ste sa dozvedeli?
Neurologička sa ku mne správala zo začiatku veľmi nepríjemne. Hovorila mi, že deti skrátka plačú a nespia a v podstate som len prehnane citlivá, mladá a neskúsená matka.
Lenže tak to nebolo, Chloe spala niekedy len tri až štyri hodiny denne. Cez deň dve, v noci dve, a to bolo všetko. Nič také ako deň a noc u nás nefungovalo. Bolo to psychicky a fyzicky náročné obdobie.
Po EEG vyšetrení sa ma lekárka opýtala, či som s malou hýbala alebo ňou triasla. Až po tom, ako sestrička dosvedčila, že malá pri vyšetrení spinkala, doktorka zmenila názor.
Dovtedy som bola len mladá hysterická mamička a zrazu som bola matka dieťaťa s diagnózou. Chloe zistili nešpecifikovanú epilepsiu.
Čo nasledovalo?