KRÁSNO NAD KYSUCOU. Čoraz extrémnejšie rozdelenie zrážok a mimoriadne javy v počasí sú jedným z prejavov globálnej zmeny klímy. Povodne alebo dlhodobé sucho sa stávajú súčasťou nášho života. V Krásne nad Kysucou sa kompetentní rozhodli zmierniť ich negatívne dopady a ochrániť mesto pred suchom a prehrievaním.
O intenzívnom využívaní zrážkovej vody sa pred desiatkami rokmi u nás vôbec neuvažovalo. Vodozádržné opatrenia v zastavanej krajine v súvislosti so zmenou mikroklímy sú však dnes mimoriadne aktuálnou ekologickou témou. Iste to sami poznáte. Aj v tom najhorúcejšom lete je v lese, ale aj v parku uprostred mesta o poznanie chladnejšie ako na otvorenej lúke, nehovoriac o vybetónovanom námestí.
Kde na Kysuciach s najväčšou pravdepodobnosťou stretnete rysa, vlka či medveďa Čítajte „V súčasnosti je prevažná väčšina miest na Slovensku budovaná tak, aby zrážková voda bola čo najrýchlejšie odvedená mimo mesta kanálom spoločným pre splaškové aj zrážkové vody. Voda, ktorá odtečie cez kanalizáciu alebo cez iné regulačné systémy do riek, v krátkom čase zvýši ich hladiny, ale potom zostáva územie vyprahnuté a suché, a tomu chceme zabrániť vybudovaním vodozádržných opatrení,“ vysvetlil na začiatok Jozef Grapa prínos projektu Zadržiavania vody v prírode, na ktorý získalo Krásno nad Kysucou peniaze z operačného programu kvalita životného prostredia.
Zadržanie a opätovné spracovanie dažďovej vody
Okrem investičných projektov, ako je otváranie nových tried v školských zariadeniach či zariadení pre seniorov sa radnica v Krásne nad Kysucou zaujíma aj o investície, ktoré prospievajú životnému prostrediu.
„V tomto prípade ide o to, aby sme zachytili dažďovú vodu zo striech budov v správe mesta, ktorá odtekala do riek a kanalizácie. Jej časť ostane v krajine vo forme podzemnej vody a druhú časť zachytíme do podzemných a nadzemných nádrží na opätovné využitie,“ informoval primátor mesta Jozef Grapa.
Škola aj športový areál
Dvanásťhodinové preteky áut na vodíkový pohon ovládli Kysuckí strojníci Čítajte Tieto vodozádržné opatrenia sa týkajú dvoch najväčších stavieb, športového areálu a základnej školy. Nepriepustné asfaltové plochy o výmere 1700 metrov štvorcových nahradia za plne vegetačné zatrávňovacie tvárnice s vodozádržnou funkciou.
„Samozrejme, parkovacích miest neubudne, no voda nedotečie do kanalizácie, ale ostane v prírode. Hospodárenie s vodou aj v dôsledku klimatických zmien do budúcnosti bude problematické. Teploty v lete sa zvyšujú, predlžujú sa obdobia sucha, zrážok je teda menej a ak aj nejaké prídu, je to vo forme extrémnych prívalových dažďov, ktoré budú naďalej spôsobovať preťaženie kapacity stokových systémov so všetkými súvisiacimi negatívnymi vplyvmi na životné prostredie,“ ozrejmil primátor Krásna nad Kysucou.
Zdravá zeleň znamená zdravé mesto
Podľa jeho slov sa vďaka zadržiavaniu dažďovej vody v prirodzenom prostredí v meste zlepšuje aj životné prostredie. Vďaka dostatku podzemnej zadržanej vody viac prosperujú zelené rastliny a tým pádom sa lepšie darí vysadeným stromom, zeleni a teda sa efektívnejšie realizuje fotosyntéza a zlepšuje sa stav ovzdušia. Zdravá zeleň pomáha zvlhčiť a prečistiť vzduch, produkuje kyslík, ktorý dýchame, a znižuje neznesiteľnú teplotu v horúcom lete.
Výnimočných učiteľov odmenili za ich náročnú prácu Čítajte „Vďaka dostatku zadržanej vody v prirodzenom prostredí sa stabilizuje počasie a prispieva sa k tomu, aby neboli extrémne suchá a potom extrémne prívalové dažde,“ doplnil Jozef Grapa.
Druhú časť dažďovej vody, ktorá sa bude hromadiť v retenčných nádržiach, budú používať na zavlažovanie zelených plôch.
Nedostatok vody riešili aj na pôde OSN
Zásoby vody sú vo svete v dôsledku nadmernej spotreby, znečistenia a klimatickej zmeny čoraz viac ohrozené. Podľa najnovších klimatických štatistík OSN približne polovica svetovej populácie v súčasnosti zažíva aspoň v určitej časti roka vážny nedostatok vody. Na konferencii OSN o vode predstavil štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Martin Kováč bielu knihu opatrení, ktoré prostredníctvom obnovy vodného cyklu naprávajú poškodené biotopy, zvyšujú kondíciu pôdy a obnovujú prirodzené zdroje vody.
"Prvým a zásadným opatrením je zmena prístupu k obhospodarovaniu krajiny a využívaniu vodných zdrojov. Ďalej je to minimalizácia plôch, ktoré vytvárajú tepelné ostrovy – to sa netýka len zastavaných oblastí, ale aj poľnohospodárskej pôdy. Jej veľký rozsah bez vegetácie spôsobuje výrazné ubúdanie pôdnej vlahy," uvádza sa v bielej knihe opatrení, ktorej autorom je hydrológ Michal Kravčík.
Mama dcéry s autizmom: Ľudia majú o autistoch veľmi skreslené a extrémne predstavy Čítajte Ako ďalej uvádza, dôležité je vytváranie prirodzených predelov s vegetáciou, ktorá by nielen podporovala udržiavanie vlhkosti, ale vytvárala aj vhodné podmienky pre celé ekosystémy napríklad hmyzu a vtáctva.
"To by bolo na prospech aj poľnohospodárom v podobe prežitia opeľovačov a dravcov, ktorí by likvidovali napríklad hlodavce poškodzujúce úrodu. Pokiaľ ide o zastavané územie, tam je riešením zadržanie čo najväčšieho množstva dažďovej vody a jej využitie napríklad pre komunálne služby starostlivosti o verejnú zeleň a parky," dodáva ďalej návrh riešenia s tým, že kým otvorená krajina vráti do atmosféry až do 60 percent prijatého tepla zo slnečného žiarenia, v prípade vegetačne bohatej ide o 10 až 20 percent.
